4. februára 2001

5 / 2001

úvod

úvod    

z  domova    

 duchovná obnova    

liturgia    

zo sveta    

vatikán    

pre deti    

mládež    

kultúra    

listáreň    

oznamy    

    publicistika    

misie    

archív - ročník 2000    

archív - ročník 2001    

e-mail redakcii    

115 miliárd na čistejšiu vodu a vzduch

Sedím u známych na petržalskej Romanovej ulici. „Neurazíte sa, ak si na chvíľu pustíme správy?” pýtajú sa domáci. „Naopak, rád si pozriem, čo je nové...” Syn zabil sekerou vlastného otca – dozvedám sa ako prvú (a teda hlavnú?) správu na záver peknej nedele. Potom dáka kuriozita, choroba šialených kráv, havária s dvoma mŕtvymi (ešteže zakončená výzvou na väčšiu vzájomnú ohľaduplnosť). A napokon aj niečo serióznejšie: 115 miliárd bude musieť Slovensko „naškriabať”, aby zabezpečilo ekologické podmienky, zodpovedajúce požiadavkám Európskej únie. 

Redaktor hovorí s kompetentnými, uvažuje o zdrojoch... Ja voľne prepínam. Cez riedky záves presvitajú vysvietené okná veľkého obytného medového plástu oproti. Fascinuje ma takýto pohľad, podobne ako keď prechádzam autobusom či peši popod obrovské bloky domov. Občas typujem, čo asi robia za niektorými z rozosvietených oblokov tí, ktorých poznám. Vďaka dôvere, s akou sa ľudia obracajú na kňaza, často mi v mysli popri obrazoch rodinnej pohody naskakuje aj množstvo dramatických zápasov, odohrávajúcich sa za týmito oknami: napätia a škriepky pre nedostatok priestoru, manželské krízy, neposlušnosť detí, nezvládnutá sexualita mladých, hádky, alkohol, droga... A to poznám skôr tých menej problémových. Čo mnohí ďalší? Sú to neraz kruté drámy, niekedy právom prirovnávané k peklu na zemi. Násilie, túžba po rýchlom úspechu, duchovné prázdno, rafinované vraždy... Kde sa to všetko v ľuďoch berie? Pri takýchto pohľadoch mi nedá nepremýšľať, čo je toho príčinou a ako tu pomôcť. Problém je iste komplexný, no nikto nepochybuje, že médiá majú na to všetko podstatný vplyv. Vojnoví zločinci boli dávno potrestaní, ale priami zodpovední za programy – a teda aj za ich ovocie! – si chodia po slobode a tešia sa všeobecnej úcte. Možno aj pre neschopnosť väčšiny rozoznať následok od príčiny.
Teraz však pozerám do rozsvietených okien v súvise s poslednou televíznou správou a napadá mi kacírska otázka: Koľkí z týchto natlačených, rozhádaných, rozbitých, nepochopených, vyprázdnených prežívajú svoje peklo na zemi pre trochu znečisteného vzduchu a vody. Čo sťažuje, skracuje a končí ich život?
Aby bolo jasné – nechcem tu protestovať proti starostlivosti o životné prostredie! Len si kladiem otázku, kedy sa už začne hovoriť aj o pozornosti a o sumách, ktoré treba venovať ozdraveniu kultúrneho a duchovného prostredia. Lebo nielen z vody a zo vzduchu žije človek! Kedy sa začne hovoriť o penalizácii za duchovne neekologickú tvorbu? Kedy sa začneme obávať, že nezotrváme medzi kultúrnymi a do budúcnosti perspektívnymi národmi? Kedy začneme považovať za zločinca nielen zlodeja, ale každého, kto spôsobuje nešťastie druhých?
Zdá sa, že zhora takéto podnety neprichádzajú. Vízia bezprostrednej finančnej prosperity si to nevyžaduje. Investovať do kultúrneho a duchovného rastu nepatrí medzi priority. A tak, zdá sa, prichádza rad opäť na Cirkev, zvyknutú hovoriť pravdu aj vtedy, keď z toho nie sú výhody. Tá sa pre spoločné dobro usiluje prispieť koľko môže a koľko jej spoločnosť umožní. Dokonca tak robila, aj keď ju za to trestali a prenasledovali. O miliardách na riešenie ekologických problémov nikto nezapochyboval. Sumy na cirkevné školstvo, charitu a výchovné programy už dlho podliehajú jednostranne podloženej verejnej kritike.
Problém je síce komplexný, ale nikto rozumný by nemal pochybovať, že pre šťastný život hodno investovať do duchovnej ekológie prinajmenej toľko, ako do starostlivosti o čistejšiu vodu a vzduch. K lepšiemu prostrediu totiž treba aj lepších ľudí. Až keď bude oboje, bude nám naozaj lepšie! Inak sa nedivme „povzbudivým” správam na koniec peknej nedele.
Marián Gavenda

hore na zoznam rubrík...

tiráž    

 kontakt