18. februára 2001

7 / 2001

úvod

úvod    

z  domova    

 duchovná obnova    

liturgia    

zo sveta    

vatikán    

pre deti    

mládež    

kultúra    

listáreň    

oznamy    

    publicistika    

misie     

archív - ročník 2000    

archív - ročník 2001    

e-mail redakcii    

Maska

Vo veselých fašiangových dňoch býva zvykom, že niektorí z nás si nasadia masky a v nich sa zúčastňujú na plesoch, karnevaloch a na iných fašiangových zábavách.
Tento veľmi rozšírený fenomén ľudskej kultúry umožňuje konkrétnemu človeku stať sa na niekoľko hodín anonymným. Pod rúškom masky si mnohí dovolia zábavným spôsobom aj to, na čo by sa bez nej neodvážili.
Človek však neraz nosí masku i mimo fašiangových slávností. Podľa slávneho amerického prozaika a humoristu Marka Twaina každý dospelý človek skrýva vo svojom vnútri nie jednu, ale tri „bytosti”. Vysvetľuje aj prečo: „Vezmite si, prosím, ľubovoľného pána Müllera. V ňom žije Müller I - ten, za ktorého sa považuje on sám, potom v ňom žije Müller II - ktorého v ňom vidia tí druhí, a konečne v ňom žije Müller III - ktorým naozaj je.”

Z uvedeného vyplýva, že dojem, ktorý človek vyvoláva u iných nemusí vždy byť verným vyjadrením pravdy o ňom. Akoby si každý, kto chce - mohli by sme povedať - „normálne” žiť v tomto svete, musel obliecť kostým určitej roly. Mnohí si zvyknú robiť kompromisy, čo vedie k tomu, že sa naučia pretvarovať. Málokto sa odváži vystúpiť na verejnosti taký, aký v skutočnosti je. Potrebuje svoj obal na zatajenie nedostatkov, rozpoltenosti a lži. Isté je, že takýmto spôsobom postupne stráca vlastnú identitu. To mu odoberá duševnú silu. Nič tak totiž nevyčerpáva životnú energiu a sviežosť ako neúprimnosť a lži. Ak by to tak nebolo, musela by na zemi zavládnuť rajská pohoda.
Každý občas prejaví svoju pravú podstatu. Je to najmä v situáciách, keď sa nedeje všetko podľa našej vôle alebo keď nás stihne krivda. Vtedy obyčajne necháme padnúť všetky masky z tváre a ukážeme ju v pravom svetle. V tomto stave sa človek prísne nekontroluje a prejavuje sa taký, aký skutočne je. Je to v poriadku a žiaduce, ale len v tom prípade, ak je vo svojom vnútri nositeľom prevažne pozitívnych hodnôt, ktoré víťazia nad menej dobrými. Ako to bolo napríklad v prípade Klemensa Hofbauera - apoštola Viedne, ktorý často brával do rúk klobúk, aby žobral pre chudobných. Raz prišiel do hostinca, kde natrafil na človeka, ktorý nenávidel všetko, čo súviselo s Cirkvou. Keď sa k nemu kňaz priblížil, napľul mu rovno do tváre. Hofbauer si utrel tvár a s úsmevom skromne poznamenal: „To bolo pre mňa. A teraz dajte niečo pre chudobných.” A znova mu nastavil klobúk. Oslovený bol týmto láskavým postojom taký vyvedený z rovnováhy, že vytiahol peňaženku a vysypal do klobúka všetko, čo v nej mal.
Aj tu vidíme, ako všetko závisí od životného zamerania človeka. Ono usmerňuje nielen naše sily, ale vychádza z neho nesmierna príťažlivosť, ktorá nás vnútorne inšpiruje a premieňa. Dáva nám, s pomocou Božou, možnosť byť v každej situácii sebou samým - žiť bez masky, hoci tú fašiangovú si môžeme v týchto dňoch na pár hodín spokojne nasadiť.
Viliam Judák

Nový apoštolský nuncius pre Slovensko

Vo štvrtok 8. februára vymenoval pápež Ján Pavol II. za nového apoštolského nuncia v Slovenskej republike Mons. Henryka Józefa Nowackého, ktorého zároveň povýšil na titulárneho arcibiskupa Blerského.

Mons. Nowacki sa narodil 11. augusta 1946 v Gunzenhausene v Nemecku. Kňazskú vysviacku prijal 30. mája 1970 a po získaní doktorátu cirkevného práva vstúpil do diplomatických služieb Svätej stolice. Pracoval na jej zastupiteľských úradoch v Paraguaji a Angole. Po návrate do Ríma pôsobil v prvej sekcii štátneho sekretariátu. Nový pápežský vyslanec ovláda okrem poľského jazyka aj francúzštinu, taliančinu, nemčinu, ruštinu, španielčinu a portugalčinu. Na poste apoštolského nuncia vystrieda Mons. Luigiho Dossenu, ktorý bol do diplomatických služieb na Slovensku vymenovaný 2. marca 1994.
Podľa Sala Stampa -kž-

hore na zoznam rubrík...

tiráž    

 kontakt