|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
archív - ročník 2000
archív - ročník 2001
e-mail redakcii
|
|
|
Ježiš Kristus nás učí premáhať pokušenia
Na Popolcovú stredu sme prijali na čelo popolec. Začali sme pôstne obdobie
tým, že sme si pripomenuli krehkosť nášho tela, nášho ľudského života.
„Pamätaj, že si prach a v prach sa obrátiš!” Prvá pôstna nedeľa nás vedie
k tomu, aby sme si túto krehkosť uvedomili v hlbších súvislostiach: sme
trstinou klátenou vetrom a tým vetrom je pokušenie. Cirkev nás uvádza
do obdobia pôstu tým, že nám stavia pred oči nášho božského Vykupiteľa
na púšti pri pokušení. Ten, čo nás prišiel oslobodiť od jarma hriechu,
je sám pokúšaný na zlé.
Každý z nás má do činenia s pokušením. Nechceme ľudí triediť na dobrých
a zlých, veď aj v tých zlých je dačo dobré a ani tí dobrí nie sú anjeli.
Skôr sú však pokúšaní tí, čo sa usilujú o dobro, ako tí, čo sa vezú po
naklonenej rovine zla. Možnosť pokušenia vyplýva z našej ľudskej existencie,
ale skutočnosť pokušenia je pre nás kresťanov daná aj tým, že putujeme
„ďaleko od Pána”, že nie sme ešte pri cieli. Preto nás lákajú iné hodnoty.
A hoci sa úprimne snažíme žiť podľa viery, nestavajú sa nám práve vtedy,
akoby naschvál, ešte silnejšie pokušenia do cesty?
Mali by sme si uvedomiť, že pokušenia sú v našom živote znamením, že ideme
dobrou cestou. Veď s tými, čo opustili cestu dobra, má pokušiteľ ľahkú
prácu. Kto sa dal na cestu zla, toho netreba veľmi zvádzať na zlo. Ježiš
sa postil, žil prísnym životom, Ježiš sa modlil, žil v najužšom spojení
so svojím nebeským Otcom, a predsa sa nevyhol pokušeniam.
A ako často doliehajú tieto pokušenia na nás! Ako často sme ochotní obetovať
všetko za trochu pozemského blahobytu, za lepšie spoločenské postavenie,
za malú účasť na svetskej moci. Ako často neváhame zahrať divadlo, aby
nás ľudia videli, chválili a vraveli si: Vidíš, ten tomu rozumie, ten
sa vie obracať...!
Pokušenia, pochopiteľne, nemusia prebiehať u nás tak, ako to opisujú evanjelisti.
Skúsený nepriateľ vie, kde má kto svoju slabú stránku. A tu je jadro celej
veci. My by sme mali poznať svoje slabé stránky, v čom sme krehkí, kde
sa môžeme ľahko potknúť, kde sú obranné múry našej existencie oslabené,
kade môže byť vedený proti nám útok.
A vieme to? Poznáme sa? Premýšľame o tom? Skúmame sa?
Keď začíname pôstne obdobie, je veľmi vhodné, aby sme sa nad tým zamysleli.
Začnime ho teda predovšetkým tým, že nazrieme hlbšie do seba, že zvážime,
ako to u nás vyzerá, ako sa vieme ovládať, ako riešime svoje životné problémy,
ako ovládame svoje vášne.
Keď pozeráme do seba, pozrime sa na toho, ktorého sme sledovali pri pokušení
na púšti, aby sme vedeli spolu s ním naše životné pokušenia aj premôcť.
Andrej Paulíny SDB
Na tvárach novovymenovaných kardinálov žiaril úsmev, keď sa približovali
k pápežovi na Námestí sv. Petra vo Vatikáne 21. februára.
V ústrety novej službe
Svätopeterské námestie sa zaplnilo desiatkami tisícov veriacich, keď
pápež Ján Pavol II. k Sviatku Katedry sv. Petra, apoštola, slávnostne
ustanovil ôsme konzistórium v histórii svojho pontifikátu. Obklopený kardinálmi,
arcibiskupmi, biskupmi, rehoľníkmi a laikmi, pozdravil oficiálne delegácie
a osobitne reprezentantov bratských cirkví.
„Každý kresťan je pozvaný k viere bez kompromisov, čo si vyžaduje priniesť
isté obety,” povedal Svätý otec. „A najmä vo vašom prípade, milí bratia
kardináli. Zaviazali ste sa nasledovať Krista, mučeníka par excellence,
svedka viery. Vaše miesto je pri Petrovom nástupcovi, aby ste spoluniesli
bremeno služby siahajúce na štyri svetové strany. Spoločne s ním máte
obraňovať pravdu a byť strážcami pokladu viery prameniaceho z Biblie.
Budete viesť kňazov, zasvätené osoby i Cirkvi oddaných laikov. Dnes vás
cesty priviedli pred Petrovho nástupcu... Nech sa to stane znakom jednoty,
ktorú vy zasejete a Cirkev z nej bude čerpať. Nech duchovné spoločenstvo
narastá čoraz väčšmi.” Potom Svätý otec zdôraznil potrebu zvlášť úzkeho
spojenia s Bohom. „Šarlátová farba vášho rúcha to viditeľne pripomína.
Či nie je jasná červená symbolom vášnivej lásky ku Kristovi a k Cirkvi?
A súčasne aj znakom svedectva, za ktoré niekedy treba vyliať aj krv?”
Nakoniec spomenul, že štyridsiati štyria noví kardináli pochádzajúci z
27 krajín sveta predstavujú obrovskú kapacitu i potenciál Cirkvi, ktorá
chce priniesť radostnú zvesť do všetkých kútov sveta a k všetkým kultúram.
Z VIS M. R.
|
