|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2000
archív - ročník 2001
e-mail redakcii
|
|
|
Ruky, ktoré lámali chlieb...
V úvode posolstva k pôstnemu obdobiu sa Svätý otec obrátil na Cirkev
Pánovým zvolaním: „Hľa vystupujeme do Jeruzalema” (Mk 10, 33). Týmito
slovami Pán Ježiš pozýva učeníkov, aby s ním prešli cestu z Galiley až
na miesto zavŕšenia jeho poslania. Výstupom do Jeruzalema je aj životný
štýl kresťana, ktorý nasleduje svojho Majstra na krížovej ceste. Po výstupe
do Jeruzalema sa Pán stretol so svojimi apoštolmi vo večeradle. Tam povedie
na Zelený štvrtok aj naša duchovná cesta. Názov Zeleného štvrtka sa odvodzuje
aj od jarných zelených ratolestí. Tie boli v prvopočiatkoch Cirkvi symbolom
v rukách kajúcnikov, ktorí sa v ten deň s radosťou mohli vrátiť do lona
Cirkvi.
Stále mám v živej pamäti vlaňajšiu deväťdesiatu prvú zahraničnú pastoračnú
cestu Jána Pavla II. Viedla do Svätej zeme. Vybral sa tam ako jednoduchý
pútnik, aby v čase Veľkého jubilea Ježiša Krista kráčal po jeho stopách.
Určite ho mnohí kresťania vtedy aspoň v duchu sprevádzali. Hlavnou udalosťou
putovania bola návšteva miesta Poslednej večere v Jeruzaleme. Práve vo
Večeradle Pán Ježiš v kruhu svojich najbližších ustanovil sviatosť Eucharistie
a sviatosť kňazstva. Pred očami mám scénu, ako v miestnosti Večeradla,
kde je teraz kaplnka, hlboko dojatý Svätý otec predniesol pamätné slová:
„Prostredníctvom Eucharistie Kristus buduje svoju Cirkev. Ruky, ktoré
lámali chlieb učeníkom pri Poslednej večeri, boli prebodnuté na kríži,
aby priviedli ľudstvo k Otcovi. Postredníctvom Eucharistie získavajú ľudia
príležitosť stať sa účinnými údmi jeho tela...” Uvedomujeme si, že v udalosti
Poslednej večere sa spája všetko, čo je dôležité a má vrcholný význam
pre život kresťanov a Cirkvi. Ježiš Kristus nám dal príklad lásky. Ona
je zároveň jeho poslednou vôľou: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili,
ako som ja urobil vám” (Jn 13, 15). Láska je teda priamym dôkazom Pánovej
prítomnosti v nás.
Kristus očakáva, že práve jeho lásku k ľuďom zviditeľníme v dnešnom svete.
On zostáva aj teraz najmä v blízkosti chudobných, chorých, hladných, opustených...
V tejto súvislosti nám odkazuje: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji
učeníci, ak sa budete navzájom milovať ”(Jn, 13, 35).
Večer na Zelený štvrtok Pán Ježiš, ktorý nás miluje ako svojich, nás pozýva
opäť k stolu. Bude nám podávať svoje telo a svoju krv. Prostredníctvom
Eucharistie sa s ním spojíme a budeme mať účasť na jeho osude. Raz, na
konci našej pozemskej cesty, podstúpime smrť, aby sme zažili zmŕtvychvstanie.
Potom ako jeho priatelia a najbližší budeme mať plnú účasť a večnú radosť
na jeho oslávenom živote. Toto je naša viera, z ktorej žijeme aj na začiatku
tretieho tisícročia.
Rudolf Maslák
|
