|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2000
archív - ročník 2001
e-mail redakcii
|
|
|
Hojnosť Božích milostí a darov
Zmŕtvychvstalého vyprosujeme čitateľom, spolupracovníkom a všetkým priaznivcom
Katolíckych novín.
Redakcia
Sviatostná liečba
Jedna z výrečných scén nového poľského filmu Prímas zobrazuje, ako v
zdevastovanom kláštore, kde je internovaný kardinál Wyszyński, komunistickí
strážcovia práve vypálili spustnutú záhradu, v ktorej domáci väzeň nachádzal
aspoň malé pookriatie a možnosť nekontrolovane prehodiť pár slov so svojím
sekretárom. Obaja sa prechádzajú, ohromení ďalším barbarstvom. Zrazu kardinálovi
zažiari na tvári tichý úsmev, skloní sa a čosi pozoruje. Prekvapený sekretár
sa pridáva k nemu a o chvíľu sa usmieva aj on. Po obhorenom pahýli sa
štverá malý chrobáčik. Zo zhoreniska ešte stúpa dym, a tu si už razí cestu
nový život! Častý pohľad cez zamrežované dvere na spievajúcich vtákov
vedie kardinála ku konštatovaniu: Vy ste tu boli, oni neboli; oni nebudú,
vy tu budete... Okrem modlitby čerpal neoblomný kardinál silu i z obdivuhodnej
vitality prírody. Aj nás oživuje a povzbudzuje v tomto jarnom období.
A vonkajšou atmosférou nás navodzuje na to, čo sa deje v inej, duchovnej
rovine.
Veľká noc tiež znamená zrod do nového života. A nielen tá historická,
ale zakaždým, keď si ju liturgicky sprítomňujeme. Určitá spoločenská,
kultúrna, i duchovná únava, ktorú cítiť na prestarnutom kontinente, ešte
väčšmi umocňuje túžbu po novej jari. V prírode si nový život razí cestu
prirodzene a živelne, sám od seba - kvety rastú aj spod snehu a jemná
tráva prerastá asfalt. K prirodzenosti človeka však patrí rozum a slobodná
vôľa. A preto duchovná jar neprichádza sama, ale len tam, kde sa pre ňu
človek otvorí.
Z Kristovho prebodnutého boku vytiekla krv a voda, z neho pramenia sviatosti
Cirkvi - hovoria slová liturgie. Áno, tu je prameň nového života. Nestačia
len úprimné veľkonočné priania plné nádeje. Podobne ako príroda potrebuje
teplo, svetlo a vodu, aj duchovný život potrebuje svoj stály zdroj, inak
chátra až odumiera. Sú ním sviatosti. Dar vykúpenia a nového života, ktorý
cez Veľkú noc slávime, k nám prichádza účinným spôsobom práve cez sviatosti.
V Cirkvi u nás i vo svete možno pozorovať rôzne iniciatívy, ako vzbudiť
záujem, vniesť novú jar. Skutočná a trvalá obnova však prichádza iba tam,
kde sa obnovuje sviatostný život. Protestné akcie či lacné pastoračné
„trháky” občas na chvíľu upútajú nespokojencov a zvedavcov, ale trvalú
náplň dať nevedia. Profesor Marucca, ktorý roky pracoval v psychoterapeutických
tímoch, napokon prichádza k podobnému konštatovaniu: „Presvedčil som sa,
že najúčinnejšia terapia je sakramentálna - keď dušu uzdravuje sila sviatostí.”
Snažme sa cez tieto dni mať na liturgických sláveniach plnú účasť, živo
prijímať ponúkané sviatosti a v pravidelnom sviatostnom živote pokračovať
aj v nastávajúcom období.
V čase, keď obdivujeme, ako lúče slnka prebúdzajú prírodu do nového života,
otvorme sa aj lúčom milosti, aby nám Veľká noc priniesla novú jar i v
duchovnom živote.
Marián Gavenda
|
