|
|
|
|
29. apríla 2001 |
17 / 2001 |
||
|
úvod |
|||
|
|
|||
|
|
Cisárove staré šatyNie, nepomýlil som sa, narážam na známu rozprávku, v ktorej len úprimné
a verejnou mienkou nezmanipulované dieťa zbadá, v čom spočívajú nové šaty
pána cisára. Netreba pripomínať, o čo ide v klasickej rozprávke. Skôr
treba hovoriť o tom, ako sa dnes stala každodennou realitou. Až na tie
deti, lebo ich hlas akosi nepočuť, a tak je to realita bez hlavnej pointy.
Idylickú rozprávku starých materí totiž nahradilo učené rozprávanie vedeckých
pracovníkov. Podobne ako hrdinovia rozprávky, aj oni hovoria so zvrašteným
čelom a v záplave odborných termínov o veľkom význame, vedeckom odôvodnení
a obrovskom praktickom prínose cisárových nových šiat. Aby bolo jasné,
keď hovorím o šatách, nemyslím tým len na niektoré, tiežvedecky zdôvodňované
módne prestrelky. Ide tu o celkovú módu ako obchádzať, zakrývať či prekrúcať
pravdu. Pravdu totiž možno likvidovať dvoma spôsobmi: jej násilným popieraním
či vulgárnym zosmiešňovaním (stačí si zaspomínať na nedávne desaťročia);
ale aj elegantnejšie, jej „odborným” rozmazávaním. Veď pravdu, podobne
ako človeka, možno zabiť jedným úderom, ale aj postupným rozpitvávaním.
Ústavy „vedeckého ateizmu” boli prvými pokusmi na tomto poli, i keď nie
celkom prvým, lebo už rajský had uprednostnil metódu spochybňovania Božích
výrokov. Ukázali sa však účinnejšie ako predchádzajúci hrubý tlak. Zostalo
teda pri lepšom. V biblickej teológii, v morálke, v prezentovaní názorov
na sexualitu, bohatstvo človeka i planéty, na život i na smrť - dokonca
aj na Ježišov život a smrť. Marián Gavenda |
||
|
|
|||