|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2000
archív - ročník 2001
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Rozhlasujte zo striech...
Posolstvo pápeža k 35. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov
Téma Rozhlasujte to zo striech: evanjelium v dobe globálnej komunikácie
odráža slová samého Ježiša, ktorými sa obrátil na svojich prvých učeníkov:
„Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte
zo striech” (Mt 10, 27). V skrytosti svojho srdca sme začuli Ježišovu
pravdu. Teraz musíme hlásať túto pravdu zo striech.
V súčasnosti sa na strechách nachádza spleť antén, ktoré vysielajú a prijímajú
posolstvá každého druhu zo a do štyroch svetových strán. Medzi týmito
početnými posolstvami je nevyhnutné, aby zaznievalo aj Božie slovo. Rozhlasovať
zo striech dnes znamená hlásať Ježišovo slovo uprostred dynamického sveta
spoločenských komunikačných prostriedkov a prostredníctvom nich. Vo všetkých
kultúrach a vo všetkých časoch si ľudia kladú rovnaké základné otázky
o zmysle života: „Kto som? Odkiaľ prichádzam a kam idem? Prečo je na svete
zlo? Čo bude po tomto živote?” (Fides et ratio, č. 1). V každom období
ponúka Cirkev jedinú uspokojivú odpoveď na najhlbšie otázky ľudského srdca
- samého Ježiša Krista (Gaudium et spes, č. 22). Preto hlas nás kresťanov
nikdy nemôže utíchnuť, veď Pán nám zveril slovo spásy, po ktorom prahne
každé ľudské srdce. Evanjelium ponúka tú vzácnu perlu, ktorú všetci hľadáme
(porov. Mt 13, 45-46). Cirkev sa preto musí čoraz viac angažovať v rýchle
sa meniacom svete. Sieť spoločenských dorozumievacích prostriedkov sa
rozširuje a stáva sa komplexnejšou, pričom čoraz viditeľnejšie ovplyv-ňuje
kultúru a jej sprostredkovanie. Kým predtým sa o udalosti jednoducho podávala
správa, dnes sa udalosti aj vymýšľajú alebo upravujú, len aby vyhoveli
potrebám masmédií. Vzťah medzi skutočnosťou a komunikačnými prostriedkami
je čoraz zamotanejší a stáva sa ambivalentným (čiže súčasne kladným i
záporným) javom. Na jednej strane sa stiera rozdiel medzi pravdou a ilúziou,
no na druhej strane sa môžu otvoriť predtým nevídané možnosti sprístupnenia
pravdy v širokom rozsahu čím väčšiemu počtu ľudí. Úlohou Cirkvi je postarať
sa o to, aby sa uplatnila druhá zo spomínaných možností.
Svet spoločenských komunikačných prostriedkov sa niekedy môže zdať ľahostajný,
ba dokonca nepriateľský voči kresťanskej viere a morálke. Spôsobuje to
skutočnosť, že kultúra týchto médií je hlboko nasiaknutá typicky postmoderným
chápaním, podľa ktorého jedinou absolútnou pravdou je, že nejestvujú absolútne
pravdy, alebo ak by aj jestvovali, boli by ľudskému rozumu nedostupné,
a teda nepodstatné. Z tohto uhla pohľadu nie je dôležitá pravda, ale „príbeh”.
Ak niečo stojí za zverejnenie alebo ak to pobaví, vzniká takmer neodolateľné
pokušenie odložiť nabok úvahy o pravdivosti takej správy. V dôsledku toho
sa svet spoločenských komunikačných prostriedkov javí pre evanjelizáciu
ešte nepriateľskejším ako pohanský svet, v ktorom pôsobili apoštoli. Avšak
práve tak, ako sa prví svedkovia dobrej zvesti nezastavili pred protivenstvom,
nemôžu to urobiť ani súčasní Kristovi nasledovníci. Volanie sv. Pavla
platí aj pre nás: „Beda mi, ak by som nehlásal evanjelium!” (Kor 9, 16).
Hoci sa zdá, že svet spoločenských komunikačných prostriedkov je občas
v protiklade s kresťanským posolstvom, predsa ponúka aj jedinečné príležitosti
na ohlasovanie spásnej Kristovej pravdy celej ľudskej rodine. Pomyslime
si napríklad na satelitné prenosy náboženských slávností, ktoré často
môže sledovať celý svet, alebo pozitívnu schopnosť internetu prenášať
správy a učenia náboženského charakteru cez prekážky a hranice. Také široké
publikum by predstihlo aj tie najtrúfalejšie predstavy tých, čo hlásali
evanjelium pred nami. V súčasnosti je potrebné, aby Cirkev aktívne a tvorivo
využívala spoločenské komunikačné prostriedky. Katolíci sa nemajú báť
nechať Kristovi otvorené dvere masmédií, aby jeho dobrú zvesť bolo počuť
zo striech sveta!
Veľmi dôležité je tiež, aby sme si na začiatku tohto nového tisícročia
pripomenuli misiu ad gentes, ktorú Kristus zveril Cirkvi. Približne dve
tretiny zo šiestich miliárd obyvateľov zeme vôbec nepoznajú Ježiša Krista
a pritom mnohí z nich bývajú v krajinách so starými kresťanskými koreňmi,
kde však celé skupiny pokrstených stratili živý zmysel viery alebo sa
už vôbec necítia ako členovia Cirkvi, lebo sa vo svojom živote vzdialili
od Krista a jeho evanjelia (porov. Redemptoris missio, č. 33). Je zrejmé,
že účinná odpoveď na túto situáciu si vyžaduje viac ako využívanie spoločenských
komunikačných prostriedkov, no napriek tomu ich kresťania nemôžu prehliadať.
Komunikačné prostriedky každého druhu môžu zohrať podstatnú úlohu v priamej
evanjelizácii a v sprostredkovaní pravdy a takých hodnôt, ktoré podporujú
a posilňujú dôstojnosť človeka. Prítomnosť Cirkvi v médiách je dôležitou
stránkou inkulturácie evanjelia, ako si to vyžaduje nová evanjelizácia,
na ktorú vyzýva Duch Svätý a Cirkev vo svete. Zatiaľ čo sa celá Cirkev
snaží mať na pamäti túto výzvu Ducha, kresťania pracujúci v médiách majú
„prorockú úlohu a poslanie vyslovovať sa proti falošným bôžikom a idolom
dneška - materializmu, pôžitkárstvu, konzumizmu, úzkoprsému nacionalizmu...”
(Etika v spoločenskej komunikácii, č. 31). Predovšetkým majú povinnosť
a výsadu hlásať pravdu, nádhernú pravdu o živote a o cieli človeka zjavenú
vo vtelenom Slove. Kiežby katolíci angažujúci sa vo svete spoločenských
komunikačných prostriedkov hlásali zo striech pravdu o Ježišovi ešte radostnejšie
a odvážnejšie. Aby všetci ľudia spoznali lásku, ktorá je srdcom tej komunikácie,
ktorú nám Boh odovzdáva v Ježišovi Kristovi - tomu istému včera, dnes
i naveky.
Ján Pavol II.
Európski biskupi k ekológii
Konferencia o otázkach životného prostredia na tému Kresťanský životný
štýl a trvalo udržateľný rozvoj sa uskutočnila v Badíne v dňoch 17. -
20. mája 2001 za účasti 60 delegátov európskych biskupských konferencií
z 20 krajín. Konferenciu - už tretiu k ekologickej problematike - organizovala
Rada biskupských konferencií Európy (CCEE).
V záveroch z rokovania sa zdôrazňuje trvalá udržateľnosť ako výraz kresťanskej
zodpovednosti za stvorenstvo. Čoraz častejšie sa totiž problematika životného
prostredia chápe ako sociálna požiadavka, presahujúca vedecko-technické
súvislosti, v ktorej sa spájajú aj mnohé etické a spirituálne súvislosti.
Princíp udržateľnosti začlenený v sociálnej náuke Cirkvi si vyžaduje ďalšie
rozpracovanie etických dimenzií vzhľadom na aktuálne výzvy: potláčanie
chudoby, znižovanie nezamestnanosti, výskum a ochranu prírodných zdrojov,
vytvorenie ekonomických podnetov a rámcových podmienok na ekologicky prijateľný
rozvoj.
Ďalší záver sa týka teórie a praxe v cirkvách a v spoločnosti vo vzťahu
k ochrane životného prostredia a zodpovednosti za stvorenstvo. Zatiaľ
čo je problematika teoreticky dostatočne rozpracovaná, chýba vierohodné
svedectvo cez vlastné skutky, teda dôsledný životný štýl kresťanov.
Účastníci badínskej konferencie
Rokovanie poukázalo aj na skutočnosť, že zmena životného štýlu sa presadí
len vtedy, keď bude preniknutá vnútornou radosťou zo stvorenstva, snahou
o lepšiu kvalitu života, čerpaním z bohatých prameňov kresťanských tradícií
a duchovnosti, oslobodzovaním sa od konzumizmu.
Osobitný význam má dialóg a spolupráca s inými cirkvami, spoločenskými
skupinami a štátnymi orgánmi, výmena skúseností o situácii v životnom
prostredí. Biskupi niektorých krajín už vydali pastierske listy o zodpovednosti
za stvorenstvo (napríklad biskupi Slovenska), alebo ich práve pripravujú
(Taliansko, Írsko, Holandsko). Stále však chýba praktické prepojenie zásad
sociálnej náuky Cirkvi s možnosťami praktického konania pre trvalo udržateľný
rozvoj.
Ďalšie stretnutie v tejto oblasti bude v máji 2002 v Taliansku na tému:
Zodpovednosť za stvorenstvo vo vzájomnom vzťahu práce, výskumu, inovácie
a hospodárstva.
mv
|
