9. septembra 2001

   

36 / 2001

 

úvod

      

  

úvod    

z  domova    

 duchovná obnova    

liturgia    

zo sveta    

vatikán    

pre deti    

mládež    

kultúra    

listáreň    

oznamy    

    publicistika    

    misie    

archív - ročník 2000    

archív - ročník 2001    

e-mail redakcii    

webmaster    

 

   

Joga nebude...

Výsledkom pracovného rokovania ministra školstva Milana Ftáčnika a predstaviteľov cirkví, reprezentovaných za ECAV biskupom Ivanom Osuským a za KBS biskupom Tondrom a Balážom bolo ministrovo rozhodnutie definitívne stiahnuť projekt R.A.S.T. zo všetkých základných a stredných škôl. Počas tlačovej konferencie na záver rokovania na otázku jedného z novinárov, či sa minister školstva rozhodol pre stiahnutie pod tlakom biskupov alebo na základe argumentov, Milan Ftáčnik odpovedal, že tak učinil na základe záverov odbornej komisie, ktorú menoval na prehodnotenie systému R.A.S.T. Ďalším dôležitým krokom je ministrova ponuka, aby do komisie ktorá bude pripravovať nový projekt, riešiaci otázku zdravia školskej mládeže, mohli cirkvi navrhnúť svojich odborníkov. Minister zároveň otvorene avizoval, že i naďalej bude podporovať zavedenie niektorej z alternatív jogových cvičení.

-pd-

Kým sluhovia spali...

Keď tak v posledných mesiacoch sledujem našu nábožensko- spoločenskú scénu, mám dojem, že som priamo v evanjeliu. Konkrétne v podobenstve o kúkoli a pšenici.
"Kým sluhovia spali..." čítame v ňom. Pán tu nevyčíta zaslúžený odpočinok. Vyčíta, že ako strážcovia Božej role robili, čo robiť nemali. Politizovali, reštituovali, donekonečna debatovali o nepodstatných ozdobách... Nepriatelia (jednotlivci alebo skupiny z opačného tábora) však nespali. Usilovne siali. Organizovali kurzy, stretnutia, lepili plagáty, pozývali. Zasiate sa ujalo, zapustilo korene. Sluhovia kráľovstva sa prebrali, precitli a k jednej chybe pridali hneď ďalšiu. S vyhrnutými rukávmi a s bojovým pokrikom pustili sa trhať kúkoľ i pšenicu (veď kto to v istom štádiu rozpozná?!), hádzať ich do jedného veľkého vreca a to do jedného veľkého ohňa... Vo svätom presvedčení, že ratujú Božiu roľu. Jej Pán má však na veci iný názor. Poznáme ho z podobenstva: vy sa starajte o vzrast, súd ponechajte na mňa. A platí to ešte viac, keď opustíme pole podobenstva (z ktorého treba vždy vyberať základnú pointu, a nie všetky detaily) a presunieme sa do života, do dynamického pohľadu na človeka, ktorý sa stále môže zmeniť z pšenice na kúkoľ, ale aj z kúkoľa na pšenicu.
Iste každý vie, na čo narážam. Áno, bolo sa treba ozývať, protestovať, vysvetľovať, varovať, zbierať podpisy... Patrí to k prorockému poslaniu všetkých pokrstených. Bolo sa treba biť. Ale predovšetkým do vlastnej hrude!
Kým sluhovia spali... Už zo dve desaťročia sa vhod i nevhod oháňame veľkým Rahnerovým výrokom o tom, že Európa 21. storočia bude buď mystická, alebo nebude žiadna. Keď pozerám na to množstvo kurzov kresťanskej meditácie, duchovných centier..., ktoré sme za posledné desaťročie už mohli vytvoriť, ale zatiaľ nevytvorili, vychádza mi, že sme stavili skôr na to "nebude žiadna"... Ale nie, nie sme pesimisti. Pán si vždy nájde svoju cestu. Otázne je len to, či si na nej nájde aj nás.
Nechcem týmto otáznikom a výkričníkom do vlastných radov (a myslím pritom na nás všetkých, čo sme krstom prijali zodpovednosť za Božiu roľu) spochybniť úsilie minulých mesiacov. Nie! Len doplniť ho, inak by mu chýbalo niečo podstatné. Nielen o strese a krivej chrbtici je tu totiž reč. A nestačí len ponúknuť školskej mládeži menej nebezpečný a menej manipulovateľný telocvik. Ozýva sa tu (a vďaka Bohu, že sa ozýva) hlad duše, hľadanie hlbšieho duchovného života, mystiky. A tu nestačí len kritizovať. Treba ponúkať. Dvetisíc rokov zbieraný poklad kresťanskej spirituality, nové vlny záujmu o lectio divina a iné praktiky poskytujú bohaté možnosti. Možno ich budeme môcť presvedčivejšie ponúknuť, až keď ich sami objavíme a začneme praktizovať. Keď sami objavíme "mystiku každodenného života" či inú z duchovných ciest.
Nuž, bime sa...! Ale najskôr do vlastnej hrude. A výčitky za prespané časy nezakrývajme bojovým pokrikom, ale obetavejšou a účinnejšou starostlivosťou o Božiu roľu. Nespime už ani netrhajme a nepáľme. Ponúkajme (sebe i druhým) stravu osvedčenej kresťanskej meditácie, aby sa pšenica stávala čoraz lepšou pšenicou a kúkoľ čoraz menej kúkoľom.

Marián Gavenda

hore na zoznam rubrík...

 

 

       

tiráž    

   

 kontakt