|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2000
archív - ročník 2001
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Sedembolestná Matka, patrónka Slovenska
Celonárodná púť pri príležitosti slávnosti Sedembolestnej Panny Márie,
patrónky Slovenska vyvrcholila v Šaštíne v sobotu 15. septembra pontifikálnou
svätou omšou, ktorú celebroval J. Em. kardinál Jozef Tomko spolu s nitrianskym
diecéznym biskupom J. Em. kardinálom J. Ch. Korcom, apoštolským nunciom
arcibiskupom Mons. H. J. Nowackým, predsedom Konferencie biskupov Slovenska
spišským diecéznym biskupom Mons. F. Tondrom, bratislavsko-trnavským arcibiskupom
metropolitom Mons. J. Sokolom, banskobystrickým diecéznym biskupom Mons.
R. Balážom, pomocným biskupom Clevelandskej arcidiecézy (USA) Rogerom
W. Griesom, bratislavsko-trnavskými, nitrianskymi a banskobystrickými
pomocnými biskupmi a diecéznymi i rehoľnými kňazmi, za účasti prezidenta
SR so sprievodom, predstaviteľov Národnej rady SR, vlády SR, ako aj niekoľkotisícových
zástupov veriacich. Slovenská televízia sprostredkovala priebeh slávnostnej
svätej omše v priamom prenose divákom na celom Slovensku.
V úvode svätej omše arcibiskup Ján Sokol privítal prítomných hostí a všetkých
mariánskych ctiteľov. Osobitne privítal pútnikov z Clevelandu, ktorým
vyslovil úprimnú sústrasť k tragickým udalostiam v USA. Zdôraznil význam
sviatku Sedembolestnej slovami: „Nech nám naša nebeská Matka, Sedembolestná,
patrónka Slovenska vyprosí poklad živej viery, aby sme ho zveľadili, odovzdali
a aby sme žili v spravodlivosti a pokoji”.
Bezprostredne pred úkonom kajúcnosti sa prihovoril hlavný celebrant, kardinál
Tomko: „Drahí bratia a sestry! Celé Slovensko je tu na púti. Máte
medzi sebou reprezentantov a pútnikov z rôznych krajov Slovenska, predstaviteľov
vlády, ba aj prezidenta republiky. Máme tu našich krajanov a hostí - pútnikov
zo Spojených štátov. Máme tu aj jedného pútnika z Ríma... Pripravme sa
na to, aby sme spolu prežili túto púť vo vlastnom srdci. Aby sme stadiaľto
odišli bohatší o to, čo nás obohacuje na duši. Na púť sa chodí na to,
aby sme si očistili dušu, aby sme sa povzbudili a odišli s novým elánom
do každodenného života. To je možné iba tak, že sa pred Pánom, naším Bohom,
ktorý vidí i naše srdcia predstavíme takí akí sme: pokorne, úprimne a
dôverne. Dôverujúc v jeho milosrdenstvo. Takého milosrdného ho chceme
stretnúť aj v tejto Eucharistii na náš veľký sviatok patrónky Slovenska”.
J. Em. kardinál J. Tomko predniesol počas svätej omše príležitostnú homíliu,
ktorú uverejňujeme v úplnom znení na str.1 a 3.
Na záver svätej omše prehovoril apoštolský nuncius arcibiskup Mons. Henryk
Józef Nowacki, ktorý pozdravil všetkých účastníkov púte, tlmočil uistenie
Svätého Otca, že je duchovne prítomný na tomto tak význačnom mieste pre
veriacich Slovenska a posiela im svoje apoštolské požehnanie.
-R-
Z každej farnosti živé apoštolské spoločenstvo
Jozef Tomko
Homília J. Em. kardinála Jozefa Tomka, ktorá odznela na pontifikálnej
svätej omši na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patróky Slovenska,
na celonárodnej púti v sobotu 15. septembra v Šaštíne.
Drahý otec kardinál Korec, drahý brat, arcibiskup Sokol, ordinár tejto
arcidiecézy, náš milý apoštolský nuncius v Slovenskej republike i všetci
drahí bratia biskupi, menovite ty, náš milý hosť biskup Roger Gries z Clevelandu,
vážený pán prezident republiky, členovia vlády a Národnej rady SR, predstavitelia
iných úradov, a vy, drahí bratia a sestry v Kristu Pánovi. Milí krajania!
Scéna matky, ktorej prinesú a vložia do náručia mŕtveho syna je vždy žalostná
a srdcervúca. Ešte viac, keď ide o matku širokej rodiny a syna, známeho
jeho dobrotou. My máme dnes pred očami takýto výjav: Matku, ktorá drží
v lone najlepšieho z ľudských synov a žalostí nad jeho ranami a smrťou.
Vedľa nej pod krížom stojí milovaný učeník Ján a s ním stojíme aj my,
z celého Slovenska, lebo umierajúci Kristus zveril v Jánovej osobe celé
ľudstvo pod ochranu svojej Matky: „Hľa, tvoj syn” - „Hľa, tvoja Matka”.
My sme sa zišli do tejto národnej svätyne, aby sme si uctili Sedembolestnú
ako patrónku Slovenska a jej zverili naše spoločné i osobné radosti a
žalosti.
Scéna pod krížom je však len vyvrcholením celého života Božej Matky. Privoláva
na myseľ udalosť, ktorá sa stala v Jeruzalemskom chráme čoskoro po narodení
malého Ježiška. Jeho mladučká matka Mária ho priniesla do chrámu, aby
splnila povinnosť očisťovania a vykonala predpísanú obetu. Tam ju už čaká
Simeon, ktorý je osvietený Duchom Svätým a pri stretnutí rozpozná v malom
dieťati sľúbeného Mesiáša, „svetlo na osvietenie pohanov”. Pritom však
povie udivenej matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých
v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu
prenikne meč” (Lk 2, 34-35). Už od mlada sa táto Matka stáva spoločníčkou
v zápase, ktorý prekoná jej dieťa Mesiáš. Keď budú prenasledovať Syna,
bude trpieť aj Matka. Nastane triedenie duchov v Izraeli i v celom ľudstve,
lebo jedni ľudia pôjdu za Ježišom, iní mu zas budú odporovať a protirečiť.
Nebude to ľahký boj, lebo dušu Matky prenikne bolesť ako meč. Nie jeden,
ale mnohoraký meč („ronfaia” - ako hovorí grécky text - veľký meč), preto
ju nazývame Sedembolestnou.
Bol to predovšetkým meč Herodesových vojakov, ktorí číhali na život jej
Dieťaťa a povraždili neviniatka v Betleheme. Bola to úzkosť Matky, keď
ho ako 12-ročného tri dni hľadala v strachu, že ho azda ulúpili otrokári.
Bolesť však vyvrcholí, keď ho v posledný deň jeho života stretá na ulici
uprostred rozzúreného davu ako zločinca čo si nesie kríž na popravisko,
zbičovaného, opľuvaného, tŕním korunovaného. Ako sa môže cítiť táto presvätá
Matka, keď počuje kladivami vrážať klince do rúk a do nôh Syna, keď ho
vidí vypnutého v nesmiernej bolesti medzi nebom a zemou? Ako môže jej
citlivé srdce vydržať tie tri nekonečné hodiny jeho agónie.
A predsa ona, krehká žena, stojí pod krížom. Pod Synovým krížom. Aj ona
ako ukrižovaná, ale pritom stojí nezlomená v kolenách, krvácajúca, ale
nezlomená na duši, neskosená pod ťarchou ukrutnej bolesti. Stojí, aj keď
jej prehrozný meč jatrí živú ranu v srdci. Stabat Mater dolorosa! Stála
Matka prebolestná!
Ba pre ňu sa utrpenie neskončilo ani vtedy, keď jej milovaný Syn vypustí
s výkrikom „Dokonané je!” posledný dych. Ona dopĺňa na svojom
tele, čo ešte chýba na utrpení Krista pre dobro jeho tajomného tela -
Cirkvi. A tak kopija vojaka preráža mŕtve srdce Ježiša, ale zároveň preráža
jej živé srdce; tak to ona preciťuje! A keď jej zložia do náručia stýrané
Synovo telo, ona v duši znovu prežíva ako vo filme celú tragédiu umučenia:
keď mu vyťahuje zo zakrvavenej hlavy jeden tŕň za druhým, keď hladká každú
ranu a každú podliatinu, keď očisťuje usadlú krv, keď ohmatáva rany a
diery po klincoch na rukách i na nohách, aj prerazený bok...
Ako by ona mohla po takomto hlbokom spoluutrpení so Synom prejsť bezcitná
ponad utrpenie jeho verných? Ako by mohla po takom hlbokom zážitku nad
zmučeným Ježišom nevidieť rany na jeho tajomnom tele? Ako by si mohla
nevšimnúť bolesti tých, ktorých jej zveril on sám už umierajúci, v Jánovi
a s Jánom: „Hľa, tvoj syn”, hľa, tvoji synovia?
S Jánom a v Jánovi i my sme boli pod krížom. Aj za nás trpel on, náš Spasiteľ,
a jeho verná spoločnica Božia Matka, alma socia Christi! Táto Sedembolestná
Matka, čo stojí pod krížom Bohočloveka, táto ubolená Bohorodička s mŕtvym
Synom v náručí, bola stále veľmi blízka našim matkám, najmä v ich bolestiach
a krížoch. Naša trpiaca slovenská mať sa za dlhej poroby a utrpenia cez
storočia priam spontánne utiekala k Matke Ukrižovaného. Veď kto mohol
byť bližší, kto mohol mať väčší súcit so slovenskými matkami nad utrpením
ich synov? Preto si naše matky našli inštinktívne cestu k Sedembolestnej.
Cez utrpenie a vieru našich matiek vstúpila ona do slovenských dejín ako
neviditeľná posila a stala sa akosi samovoľne našou patrónkou. My sme
prijali úctu k Sedembolestnej takmer s materinským mliekom, a to už v
dávnej minulosti. Prvá modlitba, ktorá sa nám zachovala k Sedembolestnej
pochádza zo štrnásteho storočia a samotná úcta zobrazenia Bolestnej Panny
len v oblasti Šaštína je historicky doložená už v roku 1564, ale nachádzame
ju po celom Slovensku, na oltároch, poľných kaplnkách, Božích mukách,
na tanieroch, keramike, na obrazoch.
Matka Cirkev nám ju prisúdila aj celkom úradne za patrónku celého Slovenska
a ako takú si ju prišiel uctiť aj sám Svätý Otec Ján Pavol II. Ona má
teda k nám zvláštny vzťah a my máme zvláštny vzťah k nej. Jej úcta patrí
už nielen do dejín, ale patrí k nášmu živému národnému dedičstvu, ktoré
si chceme zachovať ako sviatok a prežiť ako duchovnú skutočnosť plnú významu
pre dnešok i pre budúcnosť Slovenska. O aký význam ide?
Dnešný sviatok nám pripomína predovšetkým, že aj nás na Slovensku Ježiš
Kristus vykúpil svojím utrpením, na ktorom mala jeho Bolestná Matka takú
veľkú účasť. Ona bola medzi prvými, ktorí dopĺňajú to, čo chýba na bolestiach
Ježiša Krista v prospech jeho tajomného tela. Cirkev nás zverila pod jej
zvláštnu ochranu, ale aj od nás sa žiada, aby sme túto ochranu radi prijali,
ba o ňu prosili a za ňu ďakovali. Ona vidí naše bolesti, ale aj naše slabosti,
ktorými si iba kazíme koľkoráz charakter, aj národný charakter, a privádzame
nepokoj a nešťastie do vlastného srdca. I v nás vidí naša patrónka trpiaceho
tajomného Krista, vidí rany a podliatiny na mystickom tele, tie, ktoré
spôsobuje nepriateľská ruka, ale aj tie, čo si veru sami zapríčiňujeme
ako jednotlivci i ako spoločnosť: mamonárstvo, závistlivosť, korupciu,
sebectvo, nenávisť, hašterivosť, nevernosť, atď. Koľko takých tŕňov sme
my sami vrazili do hlavy Ježiša Krista a do srdca jeho Matky. Prišli sme
sem, aby sme v prvom rade odprosili za seba i za celú našu spoločnosť.
Musíme si navyknúť na to, že aj dnes Ježiš Kristus je znamením, ktorému
sa často odporuje. Zlo sa nám natíska pod rúškom rozkoše, ľahkého života,
takzvanej úplnej slobody, ktorá je iba výhovorkou pre svojvôľu a rozpustilosť.
Televízia a tlač vám predstavujú - koľkoráz - ako lákavé a normálne vzory
nemravný život, predmanželské súžitie, rozvod, potrat, tzv. voľnú lásku
a podobne. Natískajú sa vám všelijaké sekty a pritom prevažná časť veriacich
kresťanov a občanov - prinajmenej dve tretiny z celkového počtu obyvateľstva
- si musí nezriedka vo vlastnom štáte vydobýjať práva ako nejakú milosť.
Kto dáva tú milosť? V mene koho? Vo vašom? Teraz mám viac času, tak sledujem
aj reakcie vo vašich novinách. A zarazilo ma, že u niektorých ľudí, u
čitateľov, ešte panuje názor, že štát musí byť ateistický alebo protináboženský,
aby bol laický. A to je veľký omyl! Sú to názory, o ktorých treba s ľuďmi
nadviazať dialóg a tieto otázky vyriešiť. Aj vy ako kresťania máte svoje
práva v štáte, a pritom ten štát sa nestáva konfesionálnym.
Napriek tomu netreba zabudnúť, že Sedembolestná sa na tretí deň po bolestnej
skúsenosti na Golgote dožila radosti, keď jej Syn premohol smrť a vstal
z mŕtvych. Na Slovensku je ešte veľa zdravých energií, ktoré môžu pomôcť
k mravnému a hmotnému povzneseniu celej našej krajiny. Nebuďme pesimisti!
Mám pred očami tých tritisíc mladých ľudí, čo prišli v Jubilejnom roku
do Ríma na Svetové dni mládeže a vedeli hodiny a hodiny pretrpieť horúčavy,
smäd, únavu a spolu sa modliť, spievať, debatovať, posilniť sa vo viere.
Táto mládež nech je obrodnou silou aj pre ostatných, ktorým pokušenie
drogy, sexu, rozpustilosti, alkoholu zatemnilo vieru. Každý veriaci by
sa však mal svojím životom a slovom stať odvážnym svedkom Ježiša Krista.
Máte demokraciu a môžete sa potrebných zmien domáhať v tlači, prípadne
aj v televízii, zdvihnúť hlas, vytvárať verejnú mienku - ste väčšina!
- a vyžadovať si všade uplatnenie spravodlivosti, statočnosti, mravnosti
a pravdy. Pomôžete vy ľudia takto aj politickým predstaviteľom, ktorých
si vy slobodne volíte, aby vás reprezentovali; pomôžete im, aby vedeli
hľadať a nájsť spoločné dobro a svornosť v podstatných veciach a povzniesť
sa aj nad osobné a stranícke záujmy. Oni sú tam pre vaše spoločné dobro.
Zákony majú predstavovať práve toto spoločné dobro a vaše spoločné záujmy.
Po desiatich rokoch slobody už vidíte, kde sú živé sily a kde sú nedostatky
aj kresťanov. Dnes už nestačí obmedziť svoju vieru na niekoľko minút a
nechať voľné pole silám, ktoré odporujú Ježišovi Kristovi. Treba sa združiť
okolo Ježiša Krista pod krížom aj pri vzkriesení. Treba priniesť jeho
svetlo a radosť všetkým ľuďom, ktorí hľadajú Boha a svoje šťastie. Katolícka
cirkev na Slovensku - aj všetci veriaci - má veľa možností. Katolícka
cirkev aby sa stala misionárskou aj vo vlastnej krajine, medzi rozvedenými,
slabo veriacimi alebo neveriacimi, medzi mládežou, najmä tou, čo sa dostala
do osídel drog, alkoholu, nemravnosti, medzi sociálne slabými. Tým všetkým
treba priniesť Ježiša Krista a jeho evanjelium. Dnes už nestačí obmedziť
sa na uzavretú pastoráciu verných ovečiek. Treba vyjsť a hľadať stratené
a poranené ovce. Treba nám vyjsť aj do ulíc, na pracoviská, do škôl, na
pole zábavy, všade!
Dnešný sviatok je teda výzvou pre všetkých veriacich, aby z každej farnosti
vytvorili živé apoštolské spoločenstvo, ktoré by vedelo vyžarovať vieru,
lásku a solidaritu vo vlastnom prostredí. Cirkev na Slovensku vedela stáť
so Sedembolestnou pod krížom Ježiša Krista. Nech dnes vie vyraziť so vzkrieseným
Pánom na apoštolskú a misionársku cestu k tým, ktorí Boha nepoznajú alebo
ho ešte nespoznali, alebo ešte nepochopili.
„Tak (Vám) Pán Boh pomáhaj i Panna Mária, aby bola šťastná slovenská krajina!”
Amen!
Kardinál Jozef Tomko
|
