|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2000
archív - ročník 2001
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Merať jednou mierou
Málokedy nezačrieme pri rodinnom stretnutí aj do spomienok z detstva.
Otec pritom občas spomenie úsmevnú historku. Keď nás raz s bratom vyšetroval
po chlapčenskej šarvátke, údajne som zahlásil: „Ja som ho buchol a on
to potom začal...!” Sledujúc búrlivé udalosti posledných dní, vynára sa
mi ako refrén práve táto veta. Kto buchol a kto začal v tomto prípade?
A kedy? Odveký problém: Bolo skôr vajce, či sliepka? Nerozriešime to a ani
netreba. Isté však je, že aj zlo podlieha reťazovej reakcii. A isté je
aj to, že ten istý úder vnímame inak, ak ho uštedrujeme my (a zvlášť keď
z neho máme zisk a ospravedlňujeme si ho „svätou” a svetovou spravodlivosťou),
a inak, keď ho niekto uštedrí nám. Nechcem v súvise s aktuálnym dianím
zachádzať do podrobností, nechcem posudzovať a odsudzovať, nechcem hovoriť
o „tých tam”, ale o nás.
Asi najčastejšie teraz skloňujeme dve slová: spravodlivosť a bezprávie.
Za jedno sa staviame, druhé odsudzujeme. Ale spravodlivo? Podstatou bezprávia
totiž je, že sa meria dvojakým metrom; podmienkou spravodlivosti je však
začať používať jeden pre všetkých. A práve to mi pri hodnotení súčasných
udalostí najviac chýba. Používať jeden meter znamená nazvať terorizmom
a banditizmom každý výpad, pri ktorom príde o život či strechu nad hlavou
dieťa, starec, nevinný človek - či už ide o desaťtisíce civilistov v Drážďanoch,
Frankfurte, v Hirošime, v Kuvajte, Arménsku... Bezprávím budú všetky invázie
a rovnakým zločinom bude, ak zahynie kresťan, moslim alebo žid, beloch
alebo černoch... Ak sa v nás pri týchto slovách ozýva „cit pre spravodlivosť”
a máme chuť protestovať, že tu predsa len je rozdiel, musíme pripustiť,
že skutočne je. Ale len v tom, že niektoré teroristické a banditistické
výpady robia šialenci a zúfalci, iné prevažne kresťanmi zvolené demokratické
vlády. Z morálky vieme, že vojna je len vtedy prípustná, keď je ako obrana
jediným východiskom na záchranu života jednotlivcov a spoločenstiev. Inak
je ťažkým zločinom. Boje o sféry politického vplyvu, o cudzie surovinové
zdroje na zabezpečenie vlastného blahobytu iste nie sú nevyhnutnou obranou,
a preto ich musíme nazvať zločinom, či už ich zakrývame „proletárskym
internacionalizmom”, alebo „obranou životných záujmov”. Aj to totiž znamená
používať jeden meter. A keď sa teraz v urazenej pýche oduševňujeme za
spravodlivý trest, buďme opäť dôslední. Ak považujeme za nevyhnutné bombardovať
centrá svetového terorizmu, podľa jedného metra je potom rovnako „nevyhnutné”,
aby medzi nimi nechýbali ani filmové štúdiá vyrábajúce „pedagogické pomôcky”
na prípravu budúcich teroristov po celom svete a zasievajúce terorizmus
už do nevinných detských duší. Ak patria pred prísny medzinárodný súd
teroristickí vodcovia - a celkom iste patria -, nemali by medzi nimi chýbať
ani riaditelia televíznych kanálov, ktorých program má určite na svedomí
nemenej obetí ako bombové výbuchy... Aj to si vyžaduje práca s jedným
metrom. A mohli by sme ešte dlho pokračovať. Vyžaduje si to veľa pokory
a ešte viac odvahy. Používať dva metre však znamená zasievať ďalšie bezprávie:
ja ho buchnem a potom sa vyhovorím, že on to začal...
No priznajme si, aj spravodlivosť je krutá. Našťastie je tu ešte jedna
alternatíva: milosrdenstvo. Boh nerieši problém zla spravodlivým trestom,
ale tým, že ho berie na seba a odpúšťa. Záleží mu na každom a podľa podobenstva
o márnotratnom synovi a stratenej ovci najviac práve na tých, čo sa najďalej
zatúlali z jeho ciest.
Ak sa chceme ozaj sväto rozhorčovať nad bezprávím a účinne bojovať za
spravodlivosť, majmäe pritom odvahu používať na druhých i na seba ten
istý meter. A ak chceme nájsť skutočné východisko, nemyslime si, že budeme
šikovnejší ako všemohúci a vševediaci Boh, ktorý ho už našiel - v milosrdnej
a odpúšťajúcej láske. Začnime pravdivo vidieť, spravodlivo merať a veľkodušne
odpúšťať. V osobnom i vo svetovom rozmere. Vtedy budeme na Božej strane
a on bude na našej.
MARIÁN GAVENDA
|
