|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2000
archív - ročník 2001
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Sprievod s relikviami biskupa Gojdiča prechádza ulicami Prešova.
Blahoslavení vo svojich chrámoch
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku prežila 10. a 17. novembra dve historické
slávnosti. Po blahorečení mučeníkov kňaza Metoda Dominika Trčku a biskupa
Pavla Petra Gojdiča v Ríme boli ich relikvie slávnostne uložené na Slovensku.
Ostatky otca Trčku boli z miestneho cintorína prenesené do Chrámu Zoslania
Svätého Ducha v Michalovciach a uložené do Oltára Božského Srdca. Chrám,
ktorý patrí otcom redemptoristom, dal postaviť práve otec Trčka. Slávnostnú
svätú liturgiu 10. novembra celebroval košický apoštolský exarcha Mons.
Milan Chautur za účasti apoštolského nuncia Mons. Henryka J. Nowackého,
ďalších biskupov z domova i zo zahraničia, vysokých štátnych predstaviteľov,
zástupcov samosprávy a veľkého počtu veriacich.
Slávnosť prenesenia relikvií biskupa a mučeníka Pavla Petra Gojdiča sa
uskutočnila 17. novembra v Prešove za účasti zástupcu Kongregácie pre
kauzy svätých v Ríme Mons. Roberta Sarna, apoštolského exarchu vladyku
Milana Chautura, ďalších cirkevných hodnostárov, ako aj predstaviteľov
štátnej správy a samosprávy, NR SR a vládnej delegácie vedenej premiérom
Mikulášom Dzurindom. Po akadémii a molebene k blahoslavenému biskupovi
Pavlovi sa v mestskej hale uskutočnila ďakovná svätá liturgia, ktorú slúžil
prešovský diecézny biskup Mons. Ján Hirka. V zaslanom príhovore sekretár
Kongregácie pre kauzy svätých arcibiskup Mons. Edward Nowak povedal: „Blahoslavený
Gojdič vyrastal, pracoval a trpel na tejto zemi. Aké to radostné poslanie!
... Uprostred tisícky povinností, ktoré nás obklopujú, existujú nekonečné,
stále, nadčasové hodnoty, ktoré ani oheň nespáli, ani voda nezoberie,
ani čas nezastrie.” Arcibiskup Nowak vyzdvihol štyri črty duchovnosti
biskupa Gojdiča: pastiersku milosť - milovať Boha v blížnych bolo jeho
programom, všetci spomínajú na jeho dobrotivosť; kríž - verne kráčal cestou
kríža a svoju vernosť prejavil až do vyliatia krvi; lásku k nepriateľom
- pokojne znášal poníženosť a bolesť, aj o ňom platia slová Svätého Otca,
že Cirkev sa znova stáva Cirkvou mučeníkov; svätosť života - prejavoval
prvenstvo svedomia vo svojich skutkoch, ponúka nám inšpirujúce svedectvo
ako odpovedať na výzvu koncilu, že všetci sme povolaní na svätosť.
Na záver slávnosti vystúpil nuncius Svätej stolice v SR, ktorý zdôraznil:
„Od biskupa Gojdiča sa chceme naučiť umeniu pravej modlitby. Je pre nás
svedkom premieňajúcej Božej lásky. Modlitbu potrebujeme všetci, veď ňou
sa posväcujeme a zdokonaľujeme, ňou sa spájame s Bohom, je pre nás nevyhnutná
ako svetlo... Nikdy nesmieme zabudnúť na jeho veľké svedectvo vernosti.”
Protoihumen Rádu sv. Bazila na Slovensku Pavol Haľko poďakoval v mene
rehole baziliánov a biskupský vikár Peter Sabol prečítal telegram Svätému
Otcovi. Po pápežskej hymne nasledoval sprievod s relikviami do gréckokatolíckej
Katedrály sv. Jána Krstiteľa. Tu sú ostatky uložené v sklenenom sarkofágu
v bočnej kaplnke.
cj, mg, M. Pribula
snímka: M. Gavenda
Priateľmi Kráľa
Kráľ ľudských sŕdc - tento titul sa spája s menom Krista. Na Slovensku
je dosť sŕdc, ktoré uznávajú autoritu Boha. Potvrdilo to tohoročné sčítanie
ľudu. Po číslach sa tak trochu dá čakať, že nasledovať budú farnosti plné
horlivých laikov, kostoly praskajúce vo švíkoch (aj v týždni) a raj na
zemi...
Realita je však taká, že po večeroch sa bojuje, či dostane prednosť tzv.
telenovela, alebo svätá omša. Boj sa zvádza aj inde - v názoroch, aký
by mal byť kresťanský politik, ako byť verným učeniu v oblasti plánovania
rodičovstva, nehovoriac o ďalších horúcich témach. A predsa, čísla svedčiace
o značnom počte veriacich u nás sú pozitívnym signálom. Žije tu ľud, čo
Boha uznáva. Problémom býva nasledovať ho. Sami v sebe poznávame, že vernosť
Bohu a jeho normám žiada vnútorný boj, hľadanie, pády a odvahu vstať,
občas i sklamanie zo seba. Bolí aj Kristova výčitka: „Tento ľud ma uctieva
perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15, 8). Možno nám chýba
práve to srdce zapálené pre Boha, aby sa štatistiky preniesli do života.
Koho ľudské srdce hľadá? Toho, kto zaujme, nadchne osobnosťou, názormi,
láskavosťou či dobrotou. Nestačí nám len ako autorita či vzor, ale chceme
ho lepšie poznať a podobať sa mu. Poradiť sa v neistote, vyžalovať sa
v trápení a byť spolu. Mať a dať podiel na živote. To je hľadanie v ľudskej
rovine. Ako do srdca vpustiť Boha? Boh hovorí k svojmu ľudu. Ak citlivo
počúvame, objavíme v tých slovách bezhraničnú lásku. Kde je láska, človek
pookreje. Boh môže meniť ľudské srdce, napĺňať ho láskou, milos-ťami.
Na Biblii fascinuje, že Ježišovi záležalo na tých „posledných” - na stratenej
ovečke, mýtnikovi, cudzoložnici, hriešnikoch... To dáva nádej aj nám,
že máme za kým ísť, koho milovať. Naplnení láskou budeme schopní rozdávať
z nej...
Ak Krista uznávame ako autoritu, skúsme ho prijať aj ako Kráľa sŕdc. „Nazval
som vás priateľmi” (Jn 15, 15). Mať priateľov na zemi je fantastické,
ešte krajšie je byť Ježišovými priateľmi. Priateľmi Kráľa! Vpusťme teda
ozajstného Kráľa do kráľovstva svojho srdca.
Jana Víznerová
|
