|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2001
archív - ročník 2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Assisi - prebudenie vôle a sŕdc
Polárnici, horolezci, vojaci a všetci, čo museli dňom i nocou zápasiť
s mrazom, dobre poznajú stav, keď po urputných námahách doľahne na človeka
uvoľnenosť, sladká únava a túžba sadnúť si a aspoň na chvíľu zažmúriť
oči. Ak vtedy človek zaváha, upadá do spánku, z ktorého sa už nevstáva...
Zachráni sa, kto dokáže zmobilizovať posledné sily. Neoceniteľnou pomocou
je, keď má pri sebe niekoho, na koho ešte táto kríza nedoľahla, kto ním
zalomcuje a vyburcuje ho kráčať ďalej.
V chlade konzumnej spoločnosti hrozí podobná sladká, ale životunebezpečná
letargia ľudským srdciam. A má aj svoje obete, vidíme ich na každom kroku.
Ján Pavol II., bdiaci možno práve vďaka prežívanému utrpeniu, nás cez
posledné mesiace neobvykle intenzívne burcuje slovom i príkladom. Na duchovné
precitnutie ponúka stáročiami odskúšané prostriedky: pôst, modlitbu, almužnu
a putovanie. Azda to v nás trošku zarezonovalo 14. decembra, nedá sa však
povedať, že by momentálny život Cirkvi na Slovensku bol poznačený atmosférou
pôstov a modlitbových bdení za pokoj vo svete.
Často s nádychom hrdosti konštatujeme, že slovenskú zbožnosť charakterizuje
mariánska úcta a láska k pápežovi. On sám však pri istej dôležitej príležitosti
povedal slovenskému episkopátu, že táto úcta nemá byť len afektívna, ale
aj efektívna. Nestačí teda iba nadšene skandovať známe „Svätý Otče, do
Levoče”, ale aj sledovať, čo robí, počúvať, k čomu nás vyzýva, a zamýšľať
sa, akými činmi mu odpovieme.
O pár dní sa uskutoční médiami sledované modlitbové stretnutie predstaviteľov
svetových náboženstiev v Assisi. Možno budeme obdivovať pápežovu obetavosť,
možno pestrosť a exotickú kurióznosť predstaviteľov iných náboženstiev.
A možno sa typicky západniarsky zahráme na horlivých katolíkov tým, že
budeme v teplom byte a pri dobrom jedle viesť siahlodlhé polemiky, či
pápež zachádza s ekumenizmom a náboženským dialógom priďaleko, alebo priblízko,
či tu nehrozí synkretizmus a či sa vôbec má tak trápiť a nemal by radšej
odstúpiť. Život však pôjde ďalej aj bez našich rečí, a ako doteraz nepochybne
dá za pravdu tým, čo sa živo, bytostne pripoja k pápežovej línii.
Pri sledovaní aktivít, ktorými odpovedajú na výzvu Jána Pavla II. - duchovne
putovať do Assisi - v živších kútoch sveta, nevdojak sa človeku podsúva
trochu ironické konštatovanie, že tohoročná dlhá a silná zima nás zmrazila
a voviedla do duchovnej letargie. Dramatický svetový vývoj sledujeme zväčša
len na obrazovkách, bez osobnej zainteresovanosti. Akoby šlo o virtuálnu
realitu. Bolesť členov toho istého mystického tela ešte necítime ako svoju
vlastnú. Aby sme precitli, treba ich drámu začať zakúšať na vlastnej koži.
Ich hlad tým, že si naschvál odoprieme jedlo. Lebo sýty hladnému neverí.
Ich úzkosti tým, že ich zahrnieme do našich modlitieb, pri ktorých vydržíme
dlhšie, než obvyklých pár minút ráno a večer. To je spôsob, akým nás burcuje
pápež. Ak chceme úprimne privolávať „Svätý Otče, do Levoče”, poďme s ním
teraz do Assisi. Na duchovné putovanie sem totiž nepozval len predstaviteľov
svetových náboženstiev, ale všetkých živých členov Cirkvi.
MARIÁN GAVENDA
|
