|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2001
archív - ročník 2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Na Slovensku je to tak...
Aj tak je to na Slovensku, že na jednom televíznom kanáli pod týmto smutno-trpkým
povzdychom satirizujúcim tónom pranierujú škandály a neuveriteľnosti verejného
života za uplynulý týždeň. Nakoľko sa im to podarí a nakoľko to smeruje
k čomusi dobrému, to asi závisí od prípadu k prípadu.
Dovolím si prisvojiť tento názov, podnietený práve rovnomennou reláciou
spred dvoch týždňov. Ako je to teda na tom našom Slovensku? Mne to pripadá
skôr ako v rozprávke. Nie v každej a nie v hocijakej. Konkrétne v tej
o zajačikovi, ktorého v pokojnom konzumovaní kapusty vystrašila hrozná
príšera. Dal sa do behu a pritom kričal o ratu: Utekajte, zle je! Počul
ho pes, pridal sa, utekal a kričal aj on. Postupne koza, krava, kôň...
Keď poriadne ďaleko a poriadne udýchané stádo konečne na chvíľu zastalo
a začali sa jeden druhého vypytovať, pred kým to vlastne bežia, napokon
s hanbou zistili, že ich všetkých vystrašil malý zajko, ktorý sa preľakol
strašiaka v maku.
Aj na Slovensku je to tak - a pomerne často. Niekto niečo zahlási a potom
všetci opakujú. Pred pár týždňami ktosi začul v liste biskupov slovo hypermarket.
Preľakol sa a začal zúfalo kričať o ratu. Pretože strach má veľké oči
a médiá veľké ústa, panika rýchlo rástla. „Cirkev nám nedopraje čerstvý
rožok na nedeľné raňajky, Cirkev vyhlásila križiacke ťaženie proti obchodom
a pokroku, Cirkev ide nariaďovať neveriacim, čo majú a nemajú robiť, a to
dokonca aj v osobnom voľne... Pozor, čierna totalita! Či niet v spoločnosti
i v samotnej Cirkvi dosť väčších problémov?” Tí triezvejší postáli a uvažovali.
Aj samotní veriaci viedli dlhé diskusie a neraz zazlievali svojim pastierom,
že to tentoraz veru prehnali. Málokto z nich však išiel ad fontes, pýtal
sa, čo to vlastne tí biskupi napísali, na koho a ako sa obrátili, a pokúsil
sa pripustiť aj dobrý úmysel. Veď ide o dobro pre každého, o potrebu aspoň
raz za týždeň zastať, stíšiť sa a venovať sa rodine, duchovnejším hodnotám,
čo je jasné každému triezvo rozmýšľajúcemu človeku.
O syntézu tohto planého poplachu sa pokúsila aj spomínaná relácia. V tomto
prípade mizerne. „Pritrpká pachuť toho, že sa nám niekto opäť snaží riadiť
život” (myslené na Cirkev), umocnená hlava-nehlava používanými argumentmi
nájomných agitátorov nedávno pozastavenej totality o bosorkách, inkvizícii
a stredoveku - sršala práve z daného komentára. Sú situácie, keď možno
hovoriť o unáhlenej reakcii, o davovej psychóze. V prípade mediálnych
dezinformácií o poslednom pastierskom liste však ťažko. Už tri týždne
prijímam televízne štáby, novinárov, odpovedám na otázky agentúr, rozdávam
a posielam originál pastierskeho listu. Našlo sa len zopár statočných,
ktorí dokázali bez skresľovania uviesť aj to, ako to Cirkev pôvodne myslela.
Bez objektívneho informovania však nie je možná ani demokracia, ani vlastný
názor. Tmu vnáša každý, kto vytrháva z kontextu a jednostranne manipuluje.
Nuž, nedajme na krik ani v tomto, ani v iných prípadoch. Predpokladajme
dobrú vôľu, hľadajme pôvodný obsah vyjadrenia a povedzme to smelšie aj
tým okolo. Nedajme na pokrik mediálneho stáda, kde jeden zavelí a všetci
v rovnakom tóne opakujú - na Slovensku je to totiž (žiaľ ešte v mnohých
prípadoch) stále tak...
MARIÁN GAVENDA
|
