V rámci osláv 10. výročia obnovenia starobylej Trnavskej univerzity (TU) v Trnave sa v Bratislave uskutočnili Dni Katolíckej univerzity v Lubline (KUL). Táto katolícka vzdelávacia inštitúcia pôsobí v Lubline vo východnom Poľsku vyše osemdesiat rokov a v duchu hesla Deo et patriae (Bohu a vlasti) odpovedá na výzvy času a usiluje sa napĺňať očakávania katolíckej inteligencie. Svoje vedeckovýskumné a didaktické poslanie uskutočňuje prostredníctvom šiestich fakúlt, desiatich medzifakultných ústavov a špecializovaných inštitútov. V súčasnosti ju navštevuje 18-tisíc študentov a medzi jej bývalými profesormi figuruje aj meno súčasného pápeža Jána Pavla II.

Činnosť KUL ako inštitúcie významne sa podieľajúcej na spolupráci krajín višegrádeskej štvorky v oblasti kultúry, médií a vydavateľskej činnosti prostredníctvom univerzitných a vedeckovýskumných inštitúcií predstavil 6. februára na tlačovej konferencii za účasti veľvyslanca Poľskej republiky na Slovensku Jána Komornického, rektora TU v Trnave Petra Blahu, predsedu Slovenskej akadémie vied Štefana Lubyho, riaditeľa vydavateľstva Veda Milana Brňáka a šéfredaktorky časopisu Forum scientiae et sapientiae Aleny Erdziakovej rektor KUL Andrzej Szostek MIC a rektor Lublinskej obchodnej školy a vedúci Katedry masmédií a náboženskej komunikácie KUL Tadeusz Zasępa.
Spolupráca kultúry médií TU a KUL sa začala v akademickom roku 1998/99 otvorením štúdia pastorálnej teológie so zameraním na spoločenskú komunikáciu - masmédiá v rámci celoživotného vzdelávania absolventov vysokých škôl. Garantom štúdia je T. Zasępa, ktorý okrem know-how priniesol na TU viac ako 800 publikácií a 500 časopisov z rôznych vedných disciplín. Významne prispel aj k utvoreniu koncepcie vydavateľstva TU a stal sa odborným garantom časopisu Forum scientiae et sapientiae.
Vzácnych hostí z Poľska prijal aj prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. V neformálnom rozhovore sa zaujímal o pracovné vzťahy KUL a TU, ako aj o budúcu spoluprácu s Katolíckou univerzitou v Ružomberku. Zástupcovia KUL adresovali prezidentovi pozvanie na pôdu univerzity počas jeho plánovanej návštevy Poľska v apríli tohto roku.
Verejnosť sa s činnosťou KUL mala príležitosť zoznámiť na prednáškach jej popredných predstaviteľov. Po svätej omši, ktorú v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave-Ružinove celebroval apoštolský nuncius na Slovensku Henryk Józef Nowacki, hovoril na tému Mentálne zmeny v spoločnosti pod vplyvom médií T. Zasępa. V prednáške sa zameral na masmédiá v mravnom kontexte. „Je dôležité, aby spoločenstvo malo vymedzený komplex pravidiel, podľa ktorých je možné hodnotiť prejavy médií,” povedal. Konštatoval, že recipienti sú voči nátlaku médií pasívni a ich kultúre dovolili, aby vytvárala vlastný systém vzťahov. „Nedajte sa zmanipulovať trivializovaním problémov, ktoré sa nás dotýkajú... Našou povinnosťou je žiadať historicky, filozoficky a celostne chápané vysvetlenia mravných dilem súčasnosti,” apeloval prednášateľ. „Voči jednostrannej dominácii dokonale organizovaných masmédií a ich ovládnutia nenásytnými televíznymi spoločnosťami treba vytvoriť istú formu autonómneho spoločenstva mravného dialógu.”

Ďalšej zaujímavej téme sa 7. februára venoval rektor KUL A. Szostek MIC. Na pôde Teologickej fakulty TU hovoril o spoločnom dobre ako kľúčovej úlohe politiky. Ako povedal, v našich spoločnostiach prevláda presvedčenie, že politika je vo svojej prirodzenosti špinavá, že naši volení zástupcovia musia klamať, chrániť záujmy jedných na úkor iných a že základným kritériom politickej činnosti je bezohľadnosť, prefíkanosť a demagógia. Voči tomuto presvedčeniu postavil A. Szostek termín spoločného dobra ako cieľa politického úsilia a v prednáške protirečil požiadavke odlúčenia politiky od mravnosti v mene jej správneho fungovania. „Politiku nie je možné pochopiť bez odvolania sa na spoločné dobro,” konštatoval pri obhajobe svojej tézy a zdôraznil potrebu uznať spoločné dobro za kľúčovú kategóriu politiky. V diskusii potom odpovedal na otázky týkajúce sa voľby menšieho zla, symbiózy politiky a práva či politiky a vedecko-technického pokroku.
Dni lublinskej Katolíckej univerzity slávnostne otvorili popoludní 7. februára na pôde Veľvyslanectva Poľskej republiky v SR.

Katarína Žáková
Snímky: M. Gavenda

Dni lublinskej Katolíckej univerzity sprevádzala aj výstava knižnej tvorby KUL v kníhkupectve Veda v Bratislave. Expozícia publikácií z rôznych vedných disciplín je prístupná verejnosti do 27. februára na Štefánikovej ulici 3.

Kto je naším učiteľom?

Ľudská bytosť je schopná neustále sa učiť. Naše zmysly dokážu absorbovať rôzne informácie a závisí len od nás, čím ich na- sýtime.
O kladoch televízie ako vzdelávacieho a informačného média nemožno pochybovať. Bolo by však chybou nevenovať pozornosť aj jej nedostatkom, pretože televízia síce mení dnešný svet a systém jeho hodnôt, avšak nie vždy k lepšiemu. Na rozdiel od tlačených stránok dokáže v okamihu vložiť do miliónov myslí rovnakú myšlienku bez toho, aby boli jej príjemcovia pripravení ju prijať či správne jej porozumieť, pričom vôbec nemusia vedieť čítať. Vytvára svet bez deliacej čiary medzi skutočnosťou a ilúziou a v tomto svete pričasto býva ľudská zloba, agresivita a násilie predstierané ako kladná povahová vlastnosť, pri bagatelizovaní hodnoty ľudského života, citu, keď ľudská krv sa stáva len bezcennou tekutinou. Zákony morálky a svedomia sú nahradzované zákonom okamžitého pôžitku.
Čokoľvek zlé môže televízia spôsobiť dospelým, v ešte väčšej miere môže spôsobiť deťom, ktoré nedokážu rozlíšiť skutočnosť od toho, čo vidia na obrazovke, a snažia sa tento neskutočný svet preniesť do reálneho života. I tu možno hľadať príčiny agresívneho a antisociálneho správania detí.
Ak trávime príliš veľa času pred televízorom ako naším učiteľom, začíname bez toho, aby sme si to uvedomovali, napodobňovať spôsob života, ktorý propaguje, a prijímať hodnoty a normy správania, ktoré predkladá. Ježiš Kristus učí, že „žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ ”(Lk 6, 40). Dokonca i vtedy, keď televízia neprivádza do našich domov nevhodné či nerozumné relácie, neustále nám podsúva reklamu, ktorá spôsobuje, že ľudia pod jej vplyvom urobia aj to, čo by ich nikdy urobiť nenapadlo. Kniha prísloví o tom hovorí: Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri nich), druhovi bláznov sa však plano vodí (Prís 13, 20).
Tu niekde, pri neužitočnom pozeraní televízie má korene aj naša telesná pasivita, nevhodné konzumovanie rôznych pikantných „maličkostí” a s tým súvisiaca obezita. Televízna reklama dokonca radí nepohybovať sa, len ležať pri televízii a nechať si masírovať telo elektrickým stimulátorom, ktorý takto cvičí za vás!
Veľmi málo z toho, čo sa objavuje na televíznej obrazovke, sa zameriava na potreby spoločné všetkým ľudským bytostiam, na duchovné hodnoty. Preto treba obrátiť pozornosť predovšetkým na Sväté písmo, ktoré nám dokáže dať odpoveď na všetky životne dôležité otázky a pomocou ktorého môžeme nielen prekonať úskalia života, ale mať aj pevnú nádej do budúcnosti. Ale ak neovládneme televíziu, kedy si naň nájdeme čas?

ALEXANDER NEMEC

hore na zoznam rubrík...

tiráž

kontakt