|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2001
archív - ročník 2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Snímka: archív
Práca a jej súvislosti
Prvý máj v nás prebúdza rôzne spomienky a pocity. Spomienky nám vykresľujú
komunistické manifestácie, povinné skandovania, podnikové a školské kontroly
účasti na prvomájových sprievodoch, dokonca záznamy v osobných kartách
tých, ktorí tam neboli alebo sa predčasne vytratili. Pocity sa týkajú
dnešnej rozpačitosti, či si ešte vôbec spomenúť na 1. máj alebo ho prenechať
zabudnutiu.
Jeho pôvod nie je taký revolučný, akým sa neskôr stal. Liberalizmus raného
kapitalizmu vyvolal napätia medzi zamestnávateľmi a robotníkmi. Tie automaticky
viedli k vzniku obrany ľudských práv, najmä na poli práce a nespravodlivého
rozdelenia hmotných dobier. Od roku 1889 sa 1. máj stal dňom, keď Socialistická
internacionála začala vyjadrovať svoju nespokojnosť s vtedajším stavom
robotníckej triedy. Do sveta vstúpil revolučný program, ktorý chcel nastoliť
radikalizmus v riešení robotníckej otázky a za cenu nesmiernych obetí
ho aj realizoval. A bez ustavičných obetí ani neobstál. Jeho totalitné
udržiavanie dokazuje, že je to systém neprirodzený. Nezodpovedá prirodzenej
povahe človeka a jeho poslaniu pracovať.
O dva roky neskôr, teda roku 1891, vydal pápež Lev XIII. prvú veľkú sociálnu
encykliku Rerum novarum. Ukazuje v nej inú cestu riešenia robotníckej
otázky.
Ide o komplexné riešenie ekonomických a sociálnych vzťahov. Nie za cenu
krvi, ale premenou vzťahov na základe ľudskej dôstojnosti každého človeka,
poukázaním na to, že aj práca, ekonomika a politika majú svoju mravnú
povahu. Za každým úkonom treba vidieť človeka v jeho metafyzickej hodnote.
Encyklika Leva XIII. vyvolala vo svete veľký ohlas. Stala sa zdrojom inšpirácií
aj pre svetskú sociálnu náuku.
Robotnícka alebo sociálna otázka je Cirkvi veľmi blízka. Rovnako blízka
ako ohlasovanie evanjelia. Jedno sa nedá oddeliť od druhého. Na potvrdenie
tejto myšlienky pápež Pius XII. dňa 1. mája 1955 na Námestí sv. Petra
v Ríme za prítomnosti talianskych odborárov ustanovil tento deň za sviatok
sv. Jozefa, robotníka. Ponechal ho aj pokoncilový liturgický kalendár,
a to ako nepovinnú spomienku - podľa zásady, aby jednému svätému bol venovaný
iba jeden deň počas liturgického roka, pokiaľ sa na neho nevzťahuje nejaké
osobitné mystérium.
Sociálna otázka je stále aktuálna. Aj ďalší pápeži 20. storočia, až po
súčasného Jána Pavla II. jej venujú encykliky alebo iné prejavy.
Ekonomická a sociálna situácia v postkomunistických krajinách sa podobá
ranému kapitalizmu. Podobne je to aj na Slovensku. Z extrémneho kolektivizmu
sa prešlo k extrémnemu liberalizmu. Narastá rozdiel medzi veľmi bohatými
a krajne chudobnými. Človek ako osoba sa premnohým stratil z dohľadu.
Politická moc je pre množstvo proti sebe postavených politických strán
neúčinná. Tie popri individuálnych záujmoch sledujú iba svoje zámery a o štát
a jeho občanov nemajú vážny záujem.
Demokracia je výrazom vôle občanov - tá však môže byť zavedená demagógiou.
Čo robiť? Vášne nesmú prevládnuť nad rozumom. A ten môže vnímať veci v pravde
jedine osvietený Božou milosťou.
Mons. FRANTIŠEK TONDRA, biskup
|
