|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
šport
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2001
archív - ročník 2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Opýtali ste sa
Kto sú mormóni?
Vážená redakcia,
po sídliskách Bratislavy už niekoľko rokov chodia vždy vo dvojici slušne
oblečení mladí muži, na bundách majú kartičku s menom a medzi sebou sa
zhovárajú po anglicky. Väčšina ľudí vie, že ide o mormónov, prívržencov
Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní. Počuli sme o nich aj v súvislosti
so zimnými olympijskými hrami v Salt Lake City v americkom štáte Utah,
ktorý je mormónskym centrom. Napíšte nám o nich.
Terézia z Bratislavy
Vážená pani Terézia a čitatelia KN,
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní (CJKSND) vznikla roku 1830.
V súčasnosti je to jedno z najrýchlejšie sa rozrastajúcich náboženských
spoločenstiev s takmer 12 miliónmi členov pôsobiacich v 162 krajinách
sveta, na Slovensku je ich približne sto a združujú sa v troch centrách:
v Bratislave, Trenčíne a Žiline. O ich prudkom rozmachu svedčí štatistika,
ktorá udáva, že od roku 1991 ich členská základňa zaznamenala nárast až
o 49 percent. Za týmto vysokým číslom sa skrýva pôsobenie 61-tisíc misionárov
(na Slovensku ich je asi 16), z ktorých väčšina sú chlapci vo veku 19
až 21 rokov.
Hoci sa CJKSND považuje za kresťanskú cirkev, ekumenický dialóg s ostatnými
cirkvami zavrhuje. Príčina tejto výlučnosti tkvie v samých počiatkoch
mormonizmu. Budúcemu zakladateľovi CJKSND Josephovi Smithovi (1805 - 1844)
sa ešte ako 14-ročnému mladíkovi v modlitbe údajne zjavil Boh Otec spolu
s Ježišom. Ježiš mu vraj povedal, že nemá vstupovať do nijakej z cirkví,
pretože „sa blížia ku mne svojimi ústami, ale ich srdcia sú vzdialené;
učia ľudským prikázaniam, majú zdanie Božej milosti, ale jeho silu popierajú”.
Preto mormónski misionári tak radi hlásajú, že Kristus od čias apoštolov
znovuzriadil svoju pravú cirkev až prostredníctvom Josepha Smitha.
O tri roky neskôr (1823) sa Smithovi podľa jeho slov zjavil anjel Moroni
a rozprával mu o knihe vytesanej do zlatých tabúľ. Roku 1827 ho poveril,
aby túto knihu „reformovanými egyptskými hieroglyfmi” preložil, k čomu
mu mali poslúžiť dva „zázračné” kamienky Urim a Thummim, spĺňajúce funkciu
akýchsi prorockých okuliarov. Keď bol preklad hotový, anjel si zlaté tabule
vzal späť so sebou. Smith knihu, ktorú nazval Kniha Mormon, vydal roku
1830. Odvtedy sa začalo formovať mormónske spoločenstvo.
Kniha Mormon je (popri Biblii) kultovou knihou mormónov. Opisuje dávnu
históriu amerického kontinentu - príbeh o pôvodných obyvateľoch Ameriky
(Indiánoch), ktorí prišli v dvoch skupinách z Palestíny a sú vlastne židovského
pôvodu. Najskôr to boli Jarediti, ktorí sa po páde Babylonskej veže (asi
2250 pred Kristom) presídlili do Ameriky a tam pre vlastnú neprávosť neskôr
vyhynuli. Potom (okolo roku 600 pred Kristom) to bol zasa Lehi, ktorý
mal videnie o zničení Jeruzalema, a preto so svojou rodinou opustil Svätú
zem. Avšak po jeho smrti (už v Amerike) sa jeho potomkovia rozdelili na
dva znepriatelené kmene - Nefitov a Lamanitov. V Knihe Mormon sa uvádza,
že Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní odišiel do Ameriky, kde Nefitom odovzdal
svoje učenie. Mormóni dokonca veria, že všetky predošlé kresťanské cirkvi
odpadli od pravej viery a že Kristovo učenie je neporušene zachované iba
v Knihe Mormon. Tú po tom, čo zlí Lamaniti v 5. storočí vyvraždili všetkých
Nefitov na vrchu Cumorah, ukryl posledný žijúci Nefita Moroni - ten, ktorý
sa o niekoľko storočí neskôr „zjavil” ako anjel práve Josephovi Smithovi.
Po zavraždení Smitha sa vedenia mormónskej obce ujal Brigham Young. Ten
roku 1847 priviedol asi 15 - 20-tisíc mormónov do „zasľúbenej zeme”, ktorá
sa rozprestiera v okolí Veľkého soľného jazera. Tam mormóni vybudovali
mesto Salt Lake City, kde sa nachádza aj ich šesťvežový hlavný chrám,
v ktorom - podľa ich viery - bude raz Kristus konať posledný súd. Mormóni
totiž očakávajú znovuzriadenie Siónu - Nového Jeruzalema - práve na americkej
pôde v Independence v štáte Missouri.
V minulosti boli mormóni známi aj tým, že praktizovali polygamiu (mnohoženstvo).
Tú roku 1890 vtedajší vodca Young po tom, ako mal „božské zjavenie”, zrušil,
ale pravda je taká, že sa tak rozhodol pod tlakom amerických zákonov,
pre ktoré bola táto prax neprijateľná. Podobne bola zrušená aj ďalšia
problematická doktrína, a síce že Boh zlých Lamanitov preklial, takže
im stmavla pleť, čím sa stali černochmi. Pôvodné mormónske učenie totiž
pokladalo tmavú pleť za trest pre tých, ktorí sa dopustili hriechov v
preexistencii, teda ešte pred svojím narodením do tohto života. Mormóni
sa domnievajú, že každý z nás je telesne splodený v nebi „bohom” s niektorou
z jeho nebeských manželiek. Tam potom žije ako „boží” syn či dcéra a čaká
na poskytnutie tela, v ktorom by mal prežiť pozemský život. Podľa nich
bude každý človek spasený, ale ten, ktorý je verný mormónskemu učeniu,
dostane okrem toho svoju planétu, na ktorej môže dosiahnuť dokonalosť
a stať sa tiež „bohom”. Ako „boh” bude so svojimi manželkami plodiť deti
a celá reťaz tak bude pokračovať.
Ďalšou zvláštnosťou mormónskej viery je krst za mŕtvych, ktorí nemali
možnosť prísť do styku s „pravou Kristovou cirkvou”. Žijúci mormón sa
preto môže za zosnulého zástupne pokrstiť ponorením. Záujem o predkov
je dôvodom, prečo sa v okolí Salt Lake City nachádza najväčší genealogický
archív na svete (International Genealogical Index), v ktorého podzemných
bunkroch vytesaných do skaly je zhromaždených približne 2,3 milióna mikrofilmov
s menami a kópiami krstných listov vyše 2 miliárd ľudí. Nezvyklým mormónskym
obradom je aj spečatenie, pri ktorom manželia uzavierajú tzv. nebeské
manželstvo trvajúce aj po smrti. Podobne sú deti „pečatené” na rodičov.
Mormónske obrady sú sčasti upravenými obradmi slobodomurárov. Niet divu,
pretože aj sám Smith patril do jednej z ich lóží. Ústredným miestom konania
obradov je chrám. Pozoruhodné je, že na nich nenájdete symbol kríža, ale
naopak, najmä na niektorých z prvých chrámov je vidieť pentagram - symbol
satanizmu. Pre mormónov je typická aj „magická” spodná bielizeň, tzv.
garmenty, ktorú sú pokrstení povinní nosiť 24 hodín denne. Veria totiž,
že ich ochráni pred zlom a chorobami. Členovia CJKSND sú známi aj tým,
že nefajčia a nepijú alkohol, ani kávu a čaj.
Čo dodať na záver? Azda len toľko, že história nás znova poúča, že osobnosť
a autorita Ježiša Krista sa dá zneužiť na to, aby sa zdôraznila národná
či náboženská príslušnosť k určitému spoločenstvu. Hoci mladí mormóni
pôsobia na ľudí sympatickým dojmom a často viacdetné mormónske rodiny
by nám mohli byť v mnohom vzorom, treba mať vždy na zreteli, že sú súčasťou
tradície a viery, ktorá je pre katolíka cudzia, ba vo viacerých bodoch
neprijateľná.
Pisateľke a čitateľom KN dávam do pozornosti zaujímavý príspevok na túto
tému, ktorý bol uverejnený v časopise Rozmer 1/1998, a spolu s ďalšími
zaujímavými tematickými článkami ho nájdete aj na webovej stránke tohto
špecializovaného časopisu - http://www.rozmer.sk.
BORIS RAKOVSKÝ,
riaditeľ Centra pre štúdium siekt
pri Ekumenickej rade cirkví
Z listov čitateľov
Kresťan a spoločnosť
Pohľad na súčasnú spoločnosť ukazuje, že kresťania sa stávajú akýmisi
druhoradými občanmi. Hneď ako Cirkev zdvihne hlas na ochranu ich práv,
mienkotvorné médiá div nevzbúria verejnosť a neobvinia Cirkev z pokusu
o nastolenie diktatúry. Pritom aj ochrancovia demokracie a ľudských práv
si musia byť vedomí, že Cirkev chce len to najzákladnejšie, čo veriacim
umožňuje naša ústava a medzinárodné právne dokumenty. Zároveň kresťanov
usmerňuje, aby si našli čas na duchovné zamyslenie, na nájdenie zmyslu
života napriek súčasným sociálnym problémom. Veď viac ako 60 percent rodín
na Slovensku žije na hranici sociálneho minima. Zlá ekonomická situácia
má za následok rozpad manželstiev, rast kriminality, interrupcie a pod.
O prostitúcii a drogách ani nehovoriac. To je výsledok liberálneho štýlu
života. Cirkev má právo, ba povinnosť postaviť sa na obranu morálky. Ak
by to nerobila, spreneverila by sa svojmu poslaniu.
Aby Cirkev razantnejšie hájila nás všetkých, jej môžeme pomôcť i my veriaci.
Treba sa nám viac angažovať v spoločnosti a dožadovať sa svojich práv.
Veď to, čo sa u nás stalo na Veľkonočnú nedeľu - najväčší sviatok kresťanov
- že obchody boli otvorené, je hanba. (V Maďarsku v ten deň zatvorili
všetky supermarkety.) Svojím postojom k nedeli, ale aj ostatným kresťanským
sviatkom naša spoločnosť demonštruje postavenie kresťana. Ak ide napríklad
o zrovnoprávnenie homosexuálnych manželstiev, sú médiá ochotné podporovať
tento neprirodzený jav do krajnosti. Pritom ide o zanedbateľné percento
občanov. Kresťania tvoria dominantnú časť spoločnosti, a pritom sú na
jej okraji. Nie je to paradox? Viete si predstaviť podobnú situáciu v deň
sabatu v Izraeli? Vtedy ani izraelský ministerský predseda nepodpíše nijaký
dokument. U nás to tak nie je ani na Vzkriesenie Pána. Že by sme úplne
stratili vieru a úctu k tejto najvýznamnejšej udalosti v histórii ľudstva?
Zdá sa, že toto nám chce ktosi nanútiť. Záleží naozaj len na nás, či si
to necháme.
MARIÁN PIVOŇ, Bratislava
Poďakovanie
Aj v májovej Listárni Vám, milí čitatelia, ponúkame zaujímavé postrehy
a myšlienky z Vašej korešpondencie.
Za pozdrav ďakujeme študentom Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorí
za púť do Ríma ďakujú P. Štefanovi Halienkovi SJ, vdp. Jozefovi Žvandovi,
vdp. M. Mikolášikovi a ďalším kňazom. Roman z Bratislavy poďakoval za
dvojstranu Mládež, z ktorej obsahu sa vždy poučí i duchovne obohatí. Pánovi
Jozefovi Blahovi z Novej Bane, ktorý nám napísal o oklamanej starenke,
ďakujeme za námet do Listárne. Pani Mária Bakešová z Oslian ocenila televízny
príspevok na STV 2 o arcibiskupovi ThDr. Eduardovi Nécseyovi, vysielaný
24. apríla v relácii o osobnostiach duchovného života. Pamätná tabuľa
venovaná tomuto vzácnemu kňazovi, s jemu príznačným heslom Láska vo všetkom,
je umiestnená na čestnom mieste v oslianskom kostole. Pani Veroniku Sekerkovú
z Nitry podnietil titul príspevku Modlitba - najsilnejšia diplomacia (KN
15/2002) na napísanie úvahy o modlitbe. Pripomenula, že žijeme v časoch,
keď by bolo žiaduce, aby sa veriaci viac modlili spolu so svojimi kňazmi
napríklad v nedeľu popoludní. Za príklad dáva sv. Jána Máriu Vianney.
Pani Agnesa Matová z Koškoviec informovala o účasti veriacich na duchovnej
obnove v Charitnom dome v Dolnom Smokovci. Iniciátorom akcie bol vdp.
farár Tomáš Alan v Zbudskom Dlhom, prednášateľom vdp. farár Juraj Rendeš
z Topoľovky pri Humennom. Im, ako aj rehoľným sestrám v Tatrách patrí
srdečná vďaka za duchovné obohatenie. Odporúča aj ostatným veriacim zúčastniť
sa na exercíciách. Pani Alžbeta Vokálová zo Sobraniec s nostalgiou spomína
na detstvo plné lásky a pripomína, že hoci sa časy menia, rodina vždy
zostane základom spoločnosti a treba dbať na jej usporiadanosť i dobrú
výchovu detí. Za milý e-mailový pozdrav a básničku ďakujeme 9-ročnej Deniske
Konderlovej z Bratislavy. Našu stálu čitateľku pani Františku Chudjákovú
z Námestova zaujal príspevok Mamička, vráť sa! (KN 17/02). V liste opísala
matku siedmich detí, ktorá prepadla alkoholu. Ďakujeme za námet, tejto
téme sa budeme venovať osobitne. O úspešnej výstave známeho akademického
maliara Mikuláša Klimčáka vo Vlastivednom múzeu v Trebišove nás informoval
pán Jozef Bumbera z Trebišova. Pán PhDr. Pavol Kuka, CSc., z Kováčovej
reagoval na príspevok Čo s nájdenými devocionáliami? (KN 16/2002). Odporúča
navštíviť Podunajské múzeum v Komárne, kde sú vystavené výrobky kamenárov
a kováčov. Podľa pisateľa by si mnohé zo starých devocionálií zaslúžili,
aby ich budúce generácie poznali. Veď na Slovensku máme múzeá, galérie,
archívy, pamiatkové ústavy, kde sú odborníci, ktorí môžu majiteľom starých
devocionálií v tomto smere poradiť. Pani Mária napísala o probléme, ako
priviezť autom mamičku pripútanú na vozík až ku kostolu v Ďurďošíku, aby
sa mohla zúčastniť na nedeľnej svätej omši. Nedávno tam totiž začali zamykať
bránu a podľa pisateľky tak znemožnili prístup do chrámu nevládnym a postihnutým.
Autorku listu povzbudzujeme, aby vyriešili toto nedorozumenie v prospech
chorých a starých.
> Boh nás má stále rád
Všetci máme silné aj slabé stránky. Silnejšími sa väčšinou chválime, slabšie
sa usilujeme utajiť, viac či menej s nimi bojujeme alebo sa necháme nimi
ovládnuť.
V dejinách krátkodobo víťazia „najsilnejší”, ale konečné víťazstvo často
patrí „slabým”, tým, čo s otvoreným srdcom a so zdravou mysľou bojujú
proti totalitným režimom a zlým spoločenským pomerom. Ľuďom, ktorí si
napriek možnostiam či tlakom neznečistia vlastné svedomie, statočným lekárom,
policajtom, sudcom, politikom... Avšak paradoxne vo chvíľach, keď sa cítime
neochvejne silní, nám Boh poodhalí to slabé v nás a my sa nestačíme čudovať,
čo sa to s nami deje. Ako to, že dobre vychované dieťa zrazu berie drogy,
životný partner z rodiny odchádza, dohodnutý „kšeft” nepochopiteľne nevyšiel...
Vtedy neraz prichádza čas na nenávisť, zlobu, nepriateľstvo, depresiu,
stratu priorít i viery. Boh nás však odkrývaním slabostí nabáda na zamyslenie
a vyzýva na cestu dokonalosti. No našťastie aj Boh má jednu veľkú „slabosť”
- má nás rád aj takých, akí sme. Od nás čaká len trochu dobrej vôle...
RÓBERT SEDLÁK
> Mama, mamka, maminka...
Slová, ktoré od detstva najčastejšie vyslovujeme s pocitom najbytostnejšieho
a najosobnejšieho vlastníctva. Nič nám tak bezvýhradne nepatrilo ako mama.
Nič nás tak starostlivo a pozorne nesprevádzalo ako jej oči. Nik sa nás
nedotýkal s väčšou láskou a nepracoval pre nás ako jej ruky. Mama, ktorej
súčasťou sme zostali naveky, poznačení jej najobetavejšou láskou, sprevádza
naše kroky až po svoj hrob. A potom, navždy skryto zakódovaná v nás až
po náš hrob, dúhou svojej nehy zostáva cez naše materstvo v ďalších pokoleniach...
Lebo nekonečná je láska matky, spoluutvárajúcej telo, duchovnosť, celú
bytosť dieťaťa. Ona nám odovzdáva rodinné a národné povedomie, vzťah k umeniu
i kultúre ducha, vieru v Boha i bázeň pred ním. Takúto neobyčajne vznešenú
úlohu vložil do ženskej bytosti náš Stvoriteľ. S dôverou v neho má preto
žena matka prijímať nový život, výsostne ho chrániť od samého počiatku,
vychovávať človeka s citlivým svedomím, plného ducha pravdy a lásky. To
je jej výsostným poslaním.
M. ŠANTAVÁ, Skalica
> Panna Mária - vzor žien a matiek
Každá žena i matka má mať milujúce srdce a pevnú živú vieru v Boha. Matky
by ju mali vštepovať svojim deťom už od útleho veku. V súčasnosti je potrebné
ukázať, ako ju majú praktizovať v konkrétnom živote. Veď viera je nekonečným
pokladom nielen pre veriacich. Úlohou matky je prijať každé dieťa, lebo
ono je veľkým Božím požehnaním pre rodinu. Žena si má zároveň vedieť vážiť
seba a hlboko prežívať svoje materstvo. Ba ženy môžu istým spôsobom vychovávať
aj mužov. Dnešný svet má veľa dobrých žien a šľachetných matiek. Žiaľ,
sú aj také, ktoré na materstvo a starosť o rodinu nie sú pripravené. Svoje
poslanie by mali plniť podľa vzoru Panny Márie. Potom by sa svet menil
k lepšiemu.
MARTA PEČKOVÁ, Vrútky
|
