|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
šport
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2001
archív - ročník 2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Prvá nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého - NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE - „A”
ÚVODNÝ SPEV
Nech je zvelebený Boh: Otec, jeho jednorodený Syn i Duch Svätý, lebo nám
preukázal svoju milosrdnú lásku.
MODLITBA DŇA
Bože, láskavý Otče, ty si poslal na svet svojho Syna, večné Slovo pravdy,
a Ducha Svätého, Posvätiteľa, a tak si zjavil ľuďom nevyspytateľné tajomstvo
božského života; daj, aby sme v duchu pravej viery vyznávali slávu večnej
Trojice a klaňali sa jedinému všemohúcemu Bohu. Skrze nášho Pána Ježiša
Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s
Duchom Svätým po všetky veky vekov.
PRVÉ ČÍTANIE (Ex 34, 4b-7a. 8-9)
Mojžiš včasráno vstal a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Pán; v rukách
mal dve kamenné tabule. Keď Pán zostúpil v oblaku, Mojžiš zostal stáť
s ním a vyslovil Pánovo meno. Pán prešiel popred neho a volal: „Pán, Pán
Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný.” Mojžiš
sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa a vravel: „Pane, ak som našiel
v tvojich očiach milosť, prosím, poď s nami. Áno, je to ľud tvrdej šije,
ale ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji.”
RESPONZÓRIOVÝ ŽALM (Porov. Dan 3, 52. 53. 54. 55. 56)
R.: Chvála ti a sláva naveky. (X)
Slávny si, Pane, Bože našich otcov. Slávne je, Pane, tvoje meno, nesmierne
veľké a sväté - R.
Slávny si, Pane, vo svojom chráme, veľkom a svätom. - R.
Slávny si, Pane, na svojom kráľovskom tróne. - R.
Slávny si, Pane, čo prenikáš pohľadom priepasti a tróniš nad Cherubmi.
- R.
Slávny si, Pane, na klenbe nebies. - R.
DRUHÉ ČÍTANIE (2 Kor 13, 11-13)
Bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako
zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravte sa
navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí. Milosť Pána Ježiša
Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.
ALELUJOVÝ VERŠ
R.: Aleluja. - Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, Bohu, ktorý je, ktorý
bol a ktorý príde. - R.: Aleluja.
EVANJELIUM (Jn 3, 16-18)
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul
nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna
na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho
verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril
v meno Jednorodeného Božieho Syna.
SPOLOČNÉ MODLITBY VERIACICH
Bratia a sestry, dnes, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, oslavujeme a
vyznávame hlboké tajomstvá viery. Zhromaždení v Duchu Svätom pokorne prosme
nášho Otca skrze jeho Syna Ježiša Krista.
- Za svätú Cirkev: aby sa celé ľudstvo stalo Božím ľudom, ktorý zvoláva
vo svojej láske Otec skrze Krista v spoločenstve Ducha Svätého, prosme
Pána. Ľ.: Pane, vyslyš nás.
- Za všetky národy a za ich predstaviteľov: aby osvietení svetlom Ducha
spoznali Ježiša Krista, ktorého poslal Otec, a aby videli v každom blížnom
svojho brata, prosme Pána.
- Za tých, čo sa zmietajú v neistote a pochybnostiach a čo trpia na tele
alebo na duši: aby pocítili lásku nebeského Otca a utešujúcu prítomnosť
Kristovho Ducha, prosme Pána.
- Za nás tu prítomných: aby milosť krstu, ktorú sme dostali v mene Otca
i Syna i Ducha Svätého, v nás rástla a prinášala čoraz bohatšie ovocie,
prosme Pána.
Bože, Otče, sme tvoje deti vykúpené krvou tvojho Syna a posvätené milosťou
tvojho Ducha. Prijmi za to našu vďaku a vyslyš naše prosby. O to ťa prosíme
v Duchu Svätom skrze Krista, nášho Pána.
MODLITBA NAD OBETNÝMI DARMI
Pane a Bože náš, vzývame tvoje meno a vrúcne ťa prosíme, posväť tieto
dary a ich pôsobením premeň aj nás na ustavičnú obetu pre teba. Skrze
Krista, nášho Pána.
SPEV NA PRIJÍMANIE
Pretože ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, a ten volá:
„Abba, Otče!”
MODLITBA PO PRIJÍMANÍ
Pane a Bože náš, sviatosť, ktorú sme prijali, a viera v jediného Boha
vo svätej a nerozdielnej Trojici osôb nech nám slúžia na spásu tela i
duše. Skrze Krista, nášho Pána.
Tajomstvo, v ktorom žijeme
Podobne ako pre Ježišových súčasníkov, aj pre nás je Najsvätejšia Trojica
tajomstvom viery väčším ako naše rozumové chápanie.
Keď počas krstu v Jordáne Ježiš začínal svoje verejné účinkovanie, Boh
zrozumiteľne priblížil prítomným celé mystérium Najsvätejšej Trojice.
Svätý Lukáš o tom píše, že zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe
ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám
zaľúbenie” (Lk 3, 22). Inokedy, keď ho apoštol Filip prosil, aby im ukázal
Otca, odpovedal: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí
mňa, vidí Otca... Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne” (Jn 14,
9-11). Nikodémovi, keď chcel vysvetliť, v čom sa prejavuje láska Boha
Otca, povedal: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život” (Jn
3, 16). Vo svojej rozlúčkovej reči povzbudzoval smutných apoštolov a sľúbil
im, že poprosí Otca, aby im dal iného Tešiteľa, ktorý zostane s nimi naveky
- Ducha pravdy. On ich bude učiť a pripomenie im všetko, čo počuli od
neho (porov. Jn 14, 16-26). A v svojich posledných slovách na zemi dal
apoštolom príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene
Otca i Syna, i Ducha Svätého” (Mt 28, 19). Ježiš neteoretizoval na tému
Najsvätejšej Trojice. Nediskutoval s apoštolmi, ako je to možné, že existuje
jeden Boh v troch osobách. On ich iba vyzýval, aby celým svojím rozumom
a srdcom uverili tejto pravde.
V neskorších storočiach po Kristovi bolo potrebné rozličné náboženské
pravdy rozumovo vysvetliť. Vyžadovali si to náboženské bludy a útoky na
hlavné pravdy nášho náboženstva. Bola to však aj prirodzená túžba vzdelancov
rozumovými argumentmi bližšie vysvetliť tajomstvá našej viery. Preto sa
aj pri objasňovaní tajomstva Najsvätejšej Trojice začali používať také
termíny ako podstata, osoba, plodenie, pochádzanie, relácie, privlastňovanie,
prenikanie a poslanie. Tieto filozofické a odborné termíny dokazujú, že
trojičný život v Bohu nie je proti rozumu, hoci ho rozum nemôže úplne
pochopiť.
Toto tajomstvo môže obohatiť náš život, ak si uvedomíme, že sme stvorení
na obraz Trojice, ktorá je spoločenstvom osôb, a že aj my sme vo svojej
podstate spoločenské bytosti. Naše spoločenské zameranie sa prejavuje
v rodinnom, manželskom, cirkevnom a občianskom živote. Všade by malo byť
cítiť, že Boží život je pre nás najkrajším vzorom vzájomnej medziľudskej
komunikácie. Aj keď nemôžeme dosiahnuť dokonalé spolunažívanie, aké je
v Bohu, lebo sme ľudia hriešni a slabí, predsa by sme sa mali k tomuto
vzoru približovať.
MARIÁN ŠURÁB
Deň s myšlienkou
„Sila a veľkosť umenia je v tom, čo vyvolá, nie v tom, čím je.”
PAVOL STRAUSS
„Od Boha očakávame dôkazy o jeho existencii, ale on nám dáva iba dôkazy
svojej lásky.”
GILBERT CESBRONE
„,Brat mandľovník, povedz mi niečo o Bohu.’ A mandľovník zakvitol.”
NIKOS KAZANTZAKIS
„Láska chudobného spočíva v tom, že nechce nenávidieť bohatého.”
LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ
„Ľudia nikdy neveria, že druhí sú schopní urobiť to, čo oni sami nedokážu.”
KARDINÁL RETZ
„Niektorí ľudia mnoho hovoria, a preto im nemožno veriť.”
TOMÁŠ KEMPENSKÝ
„Prameň takmer vždy odsudzuje tok rieky.”
JEAN COCTEAU
Liturgické okienko
Prepustenie
Záverečné obrady napokon obsahujú obrad prepustenia, ktorým sa zhromaždenie
prepúšťa, aby sa každý vrátil k svojej práci, chválil Pána a ďakoval mu.
Diakon alebo kňaz, obrátený k ľudu so zopätými rukami, povie: „Iďte v
mene Božom.” Ľud odpovie: „Bohu vďaka.”
Je to starý rímsky zvyk, rozpúšťať zhromaždenie formálnym vyhlásením rozpustenia.
„Ite, missa est”. Výraz missa znamená pôvodne missio (poslanie), dimissio
(rozpustenie). V rímskej liturgii odvtedy, ako je liturgickou rečou latinčina,
bolo toto zvolanie jedinou formulkou na rozpustenie zhromaždenia (Ite,
missa est - iďte, omša je skončená). Veriaci odpovedia: „Deo gratias”
(Bohu vďaka), vďaka za milosti najsvätejšej obety. Slovo „missa” malo
už natoľko vyhranený význam pre prepustenie ľudu, že sa používalo ako
termín na prepustenie ľudu, inak by sa mohlo povedať „finis est” (je koniec,
skončilo sa).
Pri nejakom zhromaždení v antickom Ríme sudca alebo štátny úradník hovoril
umierneným hlasom. Keď však bolo zakončenie, herold zvýšeným hlasom ohlásil
rozpustenie zhromaždenia. A tak aj liturgické rozpustenie zaznelo nielen
zvýšeným hlasom, ale aj priliehavou melódiou. Postupne vznikali krásne
nápevy na „Ite, missa est.”
Keďže toto zvolanie sa stalo výrazom radosti, muselo sa odstrániť zo zádušných
omší. Od 12. storočia sa v takýchto omšiach hovorí „Requiescant in pace”
(Nech odpočívajú v pokoji). V novom misáli je však rozpustenie vždy zvolaním
„Ite, missa est.” Slovo a termín missa sa tak hlboko zaužíval, že sa ním
označovalo celé eucharistické slávenie.
Treba pripomenúť, že vo Veľkonočnej oktáve a na sviatok Zoslania Ducha
Svätého sa pridáva dvojité Aleluja, ktoré sa takisto použije aj pri „Bohu
vďaka”.
Obsahom prepustenia je myšlienka: Choďte, teraz sa začína vaše poslanie
(missio). Vnášajte do sveta Kristovu lásku. Žite ako kresťania v práci,
v utrpení, v trpezlivosti a láske, teraz sa začína omša vášho života.
Pokúsme sa v tejto prepúšťacej formulke vidieť aj naše konkrétne poslanie
na každý deň. Súčasnosť potrebuje svedkov viery, ktorí sú ochotní žiť
evanjelium tam, kde sa práve nachádzajú. Veď naším poslaním je byť vo
svete a nebyť ako svet.
-pm-
Rímskokatolícka
- 27. mája: PONDELOK 8. TÝŽDŇA V CEZROČNOM OBDOBÍ. 1. čít. 1 Pt 1, 3-9;
responz. Pán je milosrdný a milostivý, svoju zmluvu má stále na mysli,
Ž 111, 1-2. 5-6. 9ab+10c; evanj. Mk 10, 17-27.
A l e b o: SV. AUGUSTÍNA Z CANTERBURY, biskupa. Spomienka. Čítanie ako
vyššie.
- 28. mája: UTOROK 8. TÝžDŇA V CEZ-ROČNOM OBDOBÍ. 1 čít. 1 Pt 1, 10-16;
re-sponz. Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha, Ž 98, 1. 2-3b.
3c-4; evanj. Mk 10, 28-31.
- 29. mája: STREDA 8. TÝŽDŇA V CEZ-ROČNOM OBDOBÍ. 1 čít. 1 Pt 18-25;
re-sponz. Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj Sion svojho Boha, Ž 147, 12-13.
14-15. 19-20; evanj. Mk 10, 32-45.
- 30. mája, štvrtok: NAJSVÄTEJŠIEHO KRIS-TOVHO TELA A KRVI. 1. čít.
Dt 8, 2-3. 14b-16a; responz. Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion,
svojho Boha, Ž 147, 12-13. 14-15. 19-20; 2. čít. 1 Kor 10, 16-17; sekvencia;
evanj. Jn 6, 51-58. Veriaci, ktorý sa zúčastní na recitovaní (speve)
hymnu Tantum ergo - Ctime túto sviatosť slávnu, môže získať za obvyklých
podmienok úplné odpustky (Ench. Indulgentiarum, conc. 59).
- 31. mája: PIATOK 8. TÝŽDŇA V CEZ-ROČNOM OBDOBÍ. 1. čít. 1 Pt 4, 7-13;
re-sponz. Pán príde súdiť všetky národy, Ž 96, 10. 11-12a. 12b-13; evanj.
Mk 11, 11-25.
- 1. júna, sobota 8. týždňa v Cezročnom období: SV. JUSTÍNA, mučeníka.
1. čít. Júd 17, 20b-25; responz. Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože
môj, Ž 63, 2. 3-4. 5-6; evanj. Mk 11, 27-33.
2. júna: DEVIATA NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ. 1. čít. Dt 11, 18. 26-28.
32; responz. Ty, Pane, buď mojím útočišťom, Ž 31, 2-3a. 3bc-4. 17+25;
2. čít. Rim 3, 21-25a. 28; evanj. Mt 7, 21-27.
Jozef Šintál
Gréckokatolícka
- 27. mája, pondelok: Svätý hieromučeník Terapont. Začiatok pôstu pred
sviatkom sv. apoštolov Petra a Pavla - petrovka. Menlivé časti z pondelka.
Rim 2, 28-29; 3, 1- 18; Mt 6, 31-34; 7, 9-11.
- 28. mája, utorok: Náš prepodobný otec Nikita, chalcedónsky biskup.
Menlivé časti z utorka. Rim 4, 4-12; Mt 7, 15-21.
- 29. mája, streda: Svätá prepodobná mučenica Teodózia, panna. Menlivé
časti o kríži. Rim 4, 13-24; Mt 7, 21-23.
- 30. mája, štvrtok: Slávnostné klaňanie sa prečistým tajomstvám tela
a krvi Pána nášho Ježiša Krista. Všetky menlivé časti sú zo sviatku.
1 Kor 11, 23-32; Jn 6, 48-54. Slávnostný sprievod s Najsvätejšou Eucharistiou.
Mt 26, 17- 30; Mk 14, 12-26; Lk 22, 7-22; Jn 6, 48-58.
Na liturgiách vo všedné dni do oddania sviatku 6. 6. sa spieva: Prvá
a druhá antifóna zo sviatku, tretia antifóna je každodenná s refrénom
sviatku. Vchod: Poďte... čo dávaš za pokrm svoje telo. Tropár, Sláva
i teraz: kondák, prokimen, aleluja a pričasten zo sviatku. Čítanie radové.
Zvelebuj a IX. irmos.
- 31. mája, piatok: Svätý apoštol Hermas. Rim 5, 17-21; 6, 1 -2; Mt
9, 14-17.
- 1. júna, sobota: Svätý mučeník Justín Filozof. Rim 3, 19-26; Mt 7,
1-8.
- 2. júna: Druhá nedeľa po Päťdesiatnici. Náš otec svätý Nikefor Vyznávač,
konštantinopolský patriarcha. Radový hlas je prvý, ev. na utierni je
druhé. Prvá a druhá antifóna zo sviatku. Blaženstvá. Vchod: Poďte...
čo dávaš za pokrm svoje telo. Tropár z hlasu a zo sviatku, Sláva: kondák
z hlasu, I teraz: kondák zo sviatku. Prokimen, aleluja a pričasten najprv
z hlasu a potom zo sviatku. Rim 2, 10-16; Mt 4, 18-23. Namiesto Dôstojné
je sa spieva Zvelebuj a IX. irmos.
Vojtech Boháč
|
