|
|
|
|
26. mája 2002 |
21 / 2002 |
||
|
misie |
|||
|
|
|||
|
|
Rany africkej RwandyMisionár P. Jozef Humeňanský nám napísal z Rwandy Náš páter J. Humeňanský, člen misijnej rehole rogacionistov, poslal
čitateľom KN srdečné pozdravy. Z jeho listu vyberáme: „Imana yirirnwa
ahandi, igataha i Rwanda -je príslovie o tom, že vraj Pán Boh trávi svoje
dni všade po svete, no večer sa vracia domov, do Rwandy. Keď však roku
1994 došlo v tejto krajine k hrôzostrašným krvavým udalostiam, zdalo sa,
že prastaré príslovie stratilo svoju platnosť. Akoby Pán Boh Rwandu opustil...
Žiaľ, 20. storočie sa preslávilo troma genocídami: v rokoch 1908 -1918
Turci napadli Arménov, v rokoch 1933 - 1945 nemeckí nacisti likvidovali
Židov a roku 1994 to bol masaker medzi znepriatelenými stranami Hutuov
a Tutsiov v Rwande. Je však isté, že Boh bol práve v tie bolestné dni
s ťažko skúšaným ľudom v krajine tisícich pahorkatín, piatich sopiek a
dvadsiatich štyroch jazier, s dvojnásobným počtom obyvateľov i rozlohou
ako je Slovensko.
Veľké jubileum roku 2000 sa stalo úžasnou príležitosťou na liečenie duše rwandského ľudu. Miestna cirkev s odvahou a zodpovednosťou, podľa príkladu Jána Pavla II., prosila o odpustenie celý rwandský národ. Biskupi 9 biskupstiev doslova kľačiaci pri nohách svojho ľudu žiadali o odpustenie za nedostatočné svedectvo počas krvavých udalostí. Treba pripomenúť, že rwandská cirkev počas nich stratila 4 biskupov, 111 kňazov, 6 misionárov, vyše 110 rehoľníčok a rehoľníkov a 70 seminaristov. Mnohé kostoly, kláštory a cirkevné objekty boli úplne zrovnané so zemou. Zdá sa, že gesto odprosenia znovu prebudilo dôveru u veriacich, ktorí si na istý čas zatvrdili srdcia a opustili Boha i Cirkev. Teraz sme svedkami masových návratov do lona Kristovho mystického tela. Keď v súčasnosti veriaci v hojnom počte pristupujú k sviatostiam, ich príprava zo strany kňazov je dôslednejšia a zodpovednejšia. Sme si vedomí, že cirkevné spoločenstvo netvorí kvantita, ale najmä kvalita kresťanského života modelovaného podľa evanjelia.” Poďakovanie rogacionistov našim veriacim Pán Štefan Kondis z Pápežských misijných diel Košickej arcidiecézy nám odovzdal od pátra J. Humeňanského tento list: „My otcovia rogacionisti z Misijnej stanice Cyangugu v Rwande vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať všetkým dobrodincom zo Slovenska, ktorí prostredníctvom Pápežských misijných diel Košickej arcidiecézy svojou dobrosrdečnosťou prispeli na obnovu našej misie a pomohli zmierniť útrapy najbiednejších. Osobitne ďakujeme rímskokatolíckym farským úradom za dary, ktoré poslúžia na dôstojnejšie slávenie svätých tajomstiev (bohoslužobné rúcha a liturgické predmety atď.). Ďakujeme aj spoločenstvám i jednotlivcom, najmä deťom za ich modlitby a misijnú horlivosť. Zvlášť chceme poďakovať veriacim z filiálky Ovčie vo farnosti Víťaz pri Prešove za ich príkladnú veľkodušnosť a štedrosť. Nech vám dobrotivý Pán Boh všetko stonásobne odplatí, v jeho „banke” milosrdenstva a lásky vy všetci dobrodinci ste si akoby otvorili účet. Zmŕtvychvstalý Víťaz nad smrťou nech vás všetkých napĺňa svojím pokojom a radosťou.”
Nová rehoľa za zmierenie Afričanov Rany, ktoré zostali obyvateľom čierneho kontinentu po spáchaných zločinoch, krivdách a nespravodlivosti v emancipačných procesoch, treba zaceľovať. O to sa usiluje ženský rád klauzúrnych sestier. Predstavená rádu sr. Marie Stanislas Czarnedová, ktorá založila kláštor v rwandskom meste Ruhengeri, o poslaní komunity povedala: „Pre Rwandu je dôležité, aby jej nechýbal kontemplatívny život, najmä po smutných vojnových udalostiach. My rehoľné sestry chceme modlitbou a obetou vlastného života pomôcť tejto krajine znova nájsť pokoj a zmierenie. Mladé novicky z Rwandy sú zapálené za Krista, s nadšením slúžia Bohu. Najprv sme ťažko prekonávali bariéry odlišných mentalít medzi nami - sestrami zo Západnej Európy a domorodými kandidátkami. Vyžadovalo si to mnoho trpezlivosti, pokory a lásky, vzájomný rešpekt, porozumenie. V súčasnosti sú naše vzťahy veľmi dobré. Počas duchovného formovania učíme rwandské sestry aj čítať, písať, geografiu a i. Treba zdôrazniť, že práve ony majú výborné predpoklady na kontemplatívny život, pretože vedia žiť v symbióze s prírodou na rozdiel od nás, uponáhľaných, civilizovaných Európaniek. Rwanda mi dala veľa. Naučila ma otvoriť si srdce pre misie. Vďaka podpore Pápežských misijných diel tu ohlasujeme ľuďom evanjeliovú cestu zmierenia a novú nádej.” Z listu a podľa PeM: ma |
||
|
|
|||
