Na rôznych ekumenických modlitbových zhromaždeniach vystupujú medzi inými aj predstavitelia Starokatolíckej cirkvi. Naši veriaci zväčša nepoznajú pôvod, vznik, učenie a štruktúru tejto cirkvi. Sú pomýlení, najmä ak vidia, že na jej čele je kňaz, ktorý patril do Rímskokatolíckej cirkvi, v nej aj pôsobil a potom z nej vystúpil. Na nemalé pohoršenie niekoľkí kňazi, ktorí prešli ku starokatolíkom, pôsobia tam, kde predtým pôsobili ako katolícki kňazi. Veriaci sú v pomykove a oprávnene sa pýtajú, o akú cirkev ide?
Starokatolícka cirkev vznikla po Prvom vatikánskom koncile, ktorý zasadal v rokoch 1869 - 1870. Konciloví otcovia (774 účastníkov s hlasovacím právom) riešili otázky dvoch tematických okruhov: viera v modernej dobe a postavenie pápeža. Učenie a odpovede na prvý tematický okruh zhrnula dogmatická konštitúcia Dei Filius z 24. 4. 1870 (Denzinger - Hünermann 3000 - 3045, ďalej len DH). Druhý tematický okruh - s otázkami pápežského primátu a pápežskej neomylnosti - bol však náročnejší pre politické problémy. V 60. rokoch 19. storočia sa o otázke pápežskej neomylnosti zoširoka diskutovalo predovšetkým vo Francúzsku a v Nemecku. Viacerí si žiadali, aby toto učenie bolo vyhlásené za dogmu.
V Nemecku sa odporcovia dogmy o pápežskej neomylnosti zoskupili okolo známeho mníchovského profesora, cirkevného historika Johannesa Josepha Ignaza von Döllinger ( 28. 2. 1799 v Bambergu, † 10. 1. 1890 v Mníchove). Prof. Döllinger bol považovaný za najlepšieho hovorcu tzv. nemeckej teológie, ktorá bola akousi protiváhou tzv. rímskej teológie. Krátko pred koncilom, v júli 1869, vydal knihu Pápež a koncil, v ktorej spochybňoval pápežský primát a pápežskú neomylnosť. Napriek tomu 18. 7. 1870 koncil schválil ďalšiu dogmatickú konštitúciu Pastor aeternus, ktorou primát rímskeho pápeža (DH 3058) i jeho neomylnosť vo veciach viery a mravov (DH 3074) vyhlásil za dogmu. Pre prusko-francúzsku vojnu bol koncil krátko nato prerušený.
Žiaľ, časť odporcov týchto dogiem neprijala rozhodnutie koncilu ako definitívne. Na ich čelo sa postavili niekoľkí opoziční profesori a roku 1870 usporiadali v Norimbergu zhromaždenie. Prof. Döllinger ich síce varoval, aby sa neoddeľovali od Katolíckej cirkvi, ale schizmatický proces už nemohol zastaviť. Na kongrese v Mníchove roku 1871 došlo k oddeleniu (schizme) od Katolíckej cirkvi a k vyhláseniu Starokatolíckej cirkvi. Táto odštiepená skupina si nárokovala na katolícku pravosť, ktorú vyjadrila aj svojím označením „starokatolícka”. Prvým starokatolíckym biskupom sa roku 1873 stal prof. Dr. Joseph Reinkens. Jeho vysvätením bola schizma zavŕšená. Jednotlivé skupiny starokatolíkov sa roku 1889 spojili do Utrechtskej únie. Prof. Döllinger do Starokatolíckej cirkvi nikdy nevstúpil, hoci bol od roku 1871 exkomunikovaný.
Starokatolícku cirkev všemožne podporoval ríšsky kancelár Otto von Bismarck (1815 - 1898), pretože umožňovala realizovať jeho plány (tzv. kultúrny boj) o nemeckej národnej cirkvi, nezávislej od Ríma. Do štátom protežovanej cirkvi vstupovali predovšetkým liberálne a nacionalisticky orientovaní kresťania. Starokatolíci odmietli dogmu o pápežskom primáte a pápežskej neomylnosti ako aj dogmu o Nepoškvrnenom počatí, kňazský celibát, ušnú spoveď, odpustky a úctu k relikviám. Z koncilov uznali len tie, ktoré sa uskutočnili do roku 1054. Štruktúra Starokatolíckej cirkvi má základ v episkopálno-synodálnom zriadení. Najdôležitejšie vnútorné cirkevné otázky rieši synoda. Riadiacim orgánom je synodálna rada, ktorej predsedom je biskup.
Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965) jasne rozlišuje medzi tými, ktorí sa oddeľujú od Cirkvi (aktuálni schizmatici), a tými, ktorí sa narodili v odlúčenej spoločnosti (porov. Unitatis redintegratio 3). Aktuálni schizmatici sa vážne prehrešujú proti jednote Kristovej Cirkvi. Veľký cirkevný učiteľ svätý Augustín († 430) ich prísne varuje: „Ktokoľvek sa odtrhne od Katolíckej cirkvi, nech by sa akokoľvek domnieval, že zbožnejšie žije, už pre to jediné previnenie, že sa odštiepil od cirkevnej jednoty, nebude mať večný život” (Epistula 152). V ich prípade je takmer nemožné domnievať sa, že chcú úprimne budovať ekumenizmus, keďže sa vedome oddelili od Cirkvi, v ktorej sa zrodili. Iná situácia je v prípade tých, čo sa narodili v oddelených spoločenstvách a sú pokrstení a poučení vo viere v Krista. Týchto nemožno obviniť z hriechu oddelenia (zo schizmy) a Katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a uznáva ich za bratov v Kristovi (porov. KKC 818).
V súčasnosti má Starokatolícka cirkev asi 350-tisíc veriacich na celom svete, predovšetkým v Severnej Amerike. Ustanovujúce synodálne zhromaždenie samostatnej Starokatolíckej cirkvi na Slovensku sa konalo 16. 12. 1995. V roku 2001 bolo u nás 1 733 starokatolíkov, na ktorých čele stojí biskup elektus, ktorý nemá biskupskú vysviacku ani apoštolskú postupnosť. Keďže veľká časť príslušníkov Starokatolíckej cirkvi na Slovensku do nej vstúpila len prednedávnom, je, žiaľ, potrebné považovať ich za aktuálnych schizmatikov a nemožno s nimi budovať ekumenizmus. Môžeme sa však modliť za spásu ich duší.

Teologická komisia KBS

RADA KBS PRE SPOLOČENSKÉ KOMUNIKAČNÉ PROSTRIEDKY

vypisuje súťaž

o príspevok na mediálny projekt s evanjelizačným zameraním.

Obsahom projektu môže byť každá forma t.j. môže sa žiadať podpora na vydanie diela literárneho, dramatického, hudobného, na školenie, na divadelné predstavenie, iné náboženské vystúpenie a pod.

Projekt musí obsahovať: opis (žiadateľ, realizátor, forma, cieľová skupina...), detailný rozpočet a odporučenie miestneho správcu farnosti.

Projekt sa musí realizovať najneskôr do 30. júna 2003.

Príspevky budú rozdelené z celoslovenskej zbierky, ktorú vyhlásili otcovia biskupi 12. mája 2002 na Deň masmédií.

Svoje projekty zašlite najneskôr do 21. júna 2002 výhradne v elektronickej forme

na e-mailovú adresu: joko5@stonline.sk

Výsledky súťaže budú zverejnené v mesiaci júl v Katolíckych novinách, výhercom písomne.

TREBIŠOV - Košický pomocný biskup Mons. Bernard Bober posvätil 7. mája posádkovú ekumenickú pastoračnú miestnosť. Slávnosť, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Gréckokatolíckej, Reformovanej kresťanskej, Pravoslávnej a Evanjelickej cirkvi a. v., bola spojená s prezentáciou 1. mechanizovaného a tankového práporu v trebišovskej posádke.

PALÍN - Prvý katolícky kostol vo filiálke farnosti Senné, nesúci meno Kostol Nanebovstúpenia Pána, posvätil 12. mája Mons. Alojz Tkáč. Otec arcibiskup v homílii pripomenul veriacim, aby nasledovali Krista na ceste, ktorú nám ukázal. Na margo postavenia nového kostola v obci povedal: „Na začiatku nového tisícročia nemohla dať táto generácia ďalšej generácii nič krajšie a nič duchovnejšie ako nový Boží dom.”

MSKA/Katarína Slodičáková

Unikátne relikvie na cirkevnej škole

Malá krajina pod Tatrami je bohatšia o troch nových svätcov. Nešlo síce o svätorečenie nových Slovákov, ale traja svätí z cudziny našli novú domovinu na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove. Kaplnku tejto cirkevnej školy od 25. apríla obohatili relikvie sv. Moniky - matky sv. Augustína, ako aj ostatky sv. Mikuláša Tolentínskeho a štrnásť rokov stigmatizovanej sv. Kláry z Kríža.

„Títo svätí vstupujú do tejto školy, aby nám všetkým ukazovali správnu cestu,” povedal počas požehnania relikviára Mons. Bernard Bober. Košický pomocný biskup sa potom obrátil na študentov a vtipnou formou parafrázoval starú katechizmovú pravdu o tom, že všetci sme povolaní na svätosť. „Vaši pedagógovia vám chcú pomôcť, aby ste sa stali svätými. Ale kým sa im to podarí a privedú vás k svätosti, vy ich dovediete k mučeníctvu, však?”
Požehnanie prameniace z prítomnosti relikvií troch svätcov má znásobiť prísľub, že v gymnaziálnej kaplnke pribudnú aj ostatky sv. Augustína. Tak sa kaplnka školy stane jediným miestom, kde sa stretnú relikvie veľkého cirkevného otca z Hippo a jeho matky.
„Naše gymnázium sa usiluje riadiť práve filozofiou sv. Augustína,” komentovala riaditeľka školy PhDr. Anna Hermanovská túto výnimočnú udalosť. „Základy jeho doktríny by sa dali zobraziť ako otvorená kniha, na ktorej leží horiace srdce. Kniha symbolizuje vzdelanosť, horiace srdce nadšeného ducha. Na našom gymnáziu sa teda usilujeme formovať deti, aby z nich vyrástli ľudia vyznačujúci sa nielen vzdelanosťou, ale aj pevným charakterom.
Podľa Dr. Hermanovskej rodiny sa dnes zavše nachádzajú v kríze, nefungujú, či dokonca sa rozpadávajú. Učitelia síce rodičov suplovať nemôžu, ale ako ľudia s pedagogickým vzdelaním môžu pomôcť zmierniť nedostatky výchovy. Láskavým prístupom, pozornosťou, ktorá sa nezastavuje pri splnení povinností vyučovacieho procesu, sa dá urobiť veľa.
„V cirkevných školách nemáme odovzdávať len vedomosti, ale budovať celého človeka,” prízvukoval na záver biskup Bober. „K ľuďom nemožno pristupovať ako ku kusom na výrobnom páse. V každom človeku, v každom dieťati sa skrýva hviezda - ide o to, objaviť ju.”

RASTISLAV TURÁK
Snímka: autor

SLOVENSKÍ BISKUPI NA ROKOVANÍ MAĎARSKEJ BISKUPSKEJ KONFERENCIE

Stála rada Konferencie biskupov Slovenska pod vedením Mons. Františka Tondru a Stála rada Maďarskej biskupskej konferencie na čele s Mons. Istvánom Seregélyom sa 13. mája zišli na sekretariáte Maďarskej biskupskej konferencie v Budapešti. Stretnutie nadväzovalo na septembrové rokovanie v Badíne a nieslo sa v duchu bratského spoločenstva a hľadania riešení niektorých problémov. Biskupi vyjadrili otvorenosť na obojstranné výmeny bohoslovcov, ktorí prejavia záujem absolvovať ročný pobyt v seminári susedných cirkví, aby sa zdokonalili v cirkevnej terminológii v maďarskom, resp. slovenskom jazyku, a tak sa lepšie pripravili na pastoráciu na území obývanom národnostnými menšinami v oboch štátoch. Vyjadrili tiež ochotu prijať kňazov, ktorí by sa chceli venovať pastorácii Slovákov alebo Maďarov v susedných krajinách. Pokiaľ ide o otázku biskupa pre maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku, všetci sa jednoznačne zhodli na tom, že nemožno uvažovať o samostatnej maďarskej diecéze na Slovensku, keďže maďarská menšina v SR žije na území rôznych diecéz. Mons. Ján Sokol však nevylúčil možnosť vymenovania pomocného biskupa maďarskej národnosti v jednej zo slovenských diecéz. Ako povedal, ak sa v budúcnosti nájde vhodný kandidát, navrhne ho. Konečné posúdenie jednotlivých kandidátov však zostáva v kompetencii Svätej stolice.

TK KBS

VÝROČIE TRNAVSKEJ UNIVERZITY

„Konferencia je príležitosťou na retrospektívne hodnotenie, ale aj na formulovanie ďalších cieľov a vízií,” povedala na úvod vedeckej konferencie Problémy a perspektívy filozofických, humanitných a sociálnych vied dekanka Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity doc. PhDr. Eva Naništová, CSc. Konferenciu s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala 29. a 30. apríla v Modre-Harmónii, zorganizovala Fakulta humanistiky pri príležitosti osláv 10. výročia obnovenia činnosti Trnavskej univerzity (TU). Pravda je v živote každého človeka dôležitým pojmom. Súhlasiť s tým bude aj rektor TU prof. Peter Blaho, pretože ako povedal počas slávnostného otvorenia konferencie, „slovo pravda sa dotýka nás všetkých, ktorí na univerzitách sprostredkovávame svojim študentom vzdelávanie. Sme povinní ho uchovávať a ďalej šíriť. Aj konferencia, ktorú zorganizovala Fakulta humanistiky, chce v týchto intenciách pokračovať”. Za zahraničných hostí pozdravili účastníkov stretnutia prof. Kazimierz Popielski z Katolíckej univerzity v Ľubline a prof. Matthew Fforde z Libera Universitá Maria SS Assunta v Ríme. Obaja vyjadrili radosť, že boli pozvaní na konferenciu. Prof. Fforde zároveň dodal, že sa tešil, keď dostal pozvánku: „Išiel som z veľkého Ríma do malého.” Rodina v ohrození, vznik a perspektívy politickej vedy na Slovensku, zmysel ľudskej existencie v 21. storočí, to je zlomok tém, o ktorých na konferencii hovorilo viac než dvesto odborníkov zo Slovenska i zo zahraničia a spoločne hľadali odpovede na aktuálne otázky, problémy a perspektívy humanitných vied.
Trnavská univerzita, založená kardinálom Petrom Pázmaňom, bola v rokoch 1635-1777 najväčšou a najvýznamnejšou vzdelávacou inštitúciou na území dnešného Slovenska. Najprv mala dve fakulty - filozofickú a teologickú, neskôr aj právnickú a lekársku. Roku 1777 kráľovná Mária Terézia nariadila presídlenie univerzity do Budína. Obnovenia sa Trnavská univerzita dočkala po 215 rokoch, a to roku 1992. V súčasnosti má 5 fakúlt: Fakultu humanistiky, Pedagogickú fakultu, od roku 1994 Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce, od roku 1997 Teologickú fakultu - Aloisianum a od roku 1998 Právnickú fakultu.

PETER HAJNALA

24-HODINOVÁ MODLITBOVO-PÔSTNA REŤAZ ZA SLOVENSKO

V uplynulých mesiacoch sa v Libanone, vo Švajčiarsku, v Mexiku, Rusku, vo Francúzsku, v Belgicku či na Mali konali modlitby a pôsty veriacich za svoju krajinu. Vzhľadom na politickú, ekonomickú a spoločenskú situáciu u nás sa zrodila myšlienka zorganizovať podobnú modlitbovo-pôstnu reťaz aj za Slovensko, ktoré tento rok stojí pred parlamentnými voľbami. Členovia viacerých modlitbových spoločenstiev a skupín sa rozhodli pozvať na deväťdňovú modlitbovo-pôstnu reťaz od 10. do 18. mája čo najväčšie množstvo ľudí. Spôsob modlitby nebol záväzný, rátala sa k nemu aj účasť na svätej omši, adorácia, modlitba ruženca, breviára či krížovej cesty. Účastníci sa zároveň zriekli jedného jedla alebo sa postili celý deň. Mnohí z nich pristúpili k sviatosti zmierenia, navštívili osamelú osobu či chorého, zmierili sa s nepriateľmi a konali ďalšie skutky milosrdenstva. Počas deviatich dní sa na celom Slovensku konali sväté omše za našu krajinu. Novéna sa skončila modlitbou zasvätenia.

TK KBS

hore na zoznam rubrík...

tiráž

kontakt