26. mája 2002

   

21 / 2002

 

zo sveta

      

  

úvod    

z domova    

duchovná obnova    

liturgia    

zo sveta    

vatikán    

pre deti    

mládež    

šport    

listáreň    

oznamy    

publicistika    

misie    

archív - ročník 2001    

archív - ročník 2002    

e-mail redakcii    

webmaster    

 

   

K pápežovej 96. zahraničnej ceste

Svet bude lepšie poznať Azerbajdžan

Dvadsaťštyrihodinová návšteva Jána Pavla II. v Baku - metropole Azerbajdžanu - od 22. do 23. mája má podľa vyjadrení domácich predstaviteľov viac politický a spoločenský rozmer než náboženský. Počet veriacich katolíkov sa totiž odhaduje na 150 - 300, ktorí tvoria jedinú farnosť krajiny, vyhlásenú roku 2000 Svätým Otcom za misiu sui iuris a zverenú pod správu saleziánov. Jej hlavným predstaveným je Slovák Jozef Daniel Pravda SDB. Pápežova návšteva v každom prípade prispeje k väčšej popularite krajiny, doteraz známej predovšetkým z konfliktu okolo Náhorného Karabachu. Ozvali sa však aj skeptické hlasy nezávislej moslimskej skupiny tvrdiace, že každá zahraničná návšteva doposiaľ iba upevnila súčasný diktátorský a korupčný režim. Tentoraz to bude hádam trochu ináč - dodali s nádejou. Svätý Otec bude mať možnosť osobne hovoriť s prezidentom, s náboženskými predstaviteľmi a so zástupcami spoločenského, politického a kultúrneho života. Na druhý deň ráno odslúži slávnostnú bohoslužbu v bakuskom Športovom paláci a popoludní navštívi kaukazského moslimského predstaviteľa, ako aj pravoslávneho biskupa z Baku a taktiež predsedu židovskej komunity.

Bulharsko chce upevniť svoje kresťanské korene

„Hoci moja návšteva v Bulharsku má v prvom rade pastoračný charakter, s cieľom povzbudiť tamojšiu katolícku komunitu,” vyhlásil Svätý Otec v prítomnosti bulharskej delegácie vo Vatikáne z príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda, „vyjadrujem úprimnú túžbu upevniť kresťanský zväzok medzi Katolíckou cirkvou a Bulharskou pravoslávnou cirkvou. A to práve v čase, keď sa formuje nová budúcnosť tejto krajiny.” Pápežova vízia jednoty napriek rozdielnosti vychádza zo spoločného cyrilo-metodského dedičstva oboch cirkví. Z 85 % pravoslávne Bulharsko reprezentuje v súčasnosti patriarcha Maxim, s ktorým má pápež naplánované stretnutie 24. mája - na druhý deň po prílete do Sofie, spolu s návštevou bulharskej patriarchálnej Katedrály sv. Alexandra Nevského. Večer toho istého dňa strávi s reprezentantmi židovskej viery. V sobotu absolvuje púť do Kláštora sv. Jána z Rily asi 120 km južne od hlavného mesta, v podvečer ho privíta veľký mufti a zástupcovia moslimského a evanjelického vierovyznania. v sofijskom Paláci kultúry sa večer prihovorí kultúrnym a vedeckým pracovníkom. Nedeľa je venovaná návšteve starobylého Plovdivu na jeho hlavnom námestí so slávnosťou beatifikácie bulharských mučeníkov - Petara Vičeva, Pavla Čičova a Josafata Šiškova, popravených v 50-tych rokoch.

Zo zahr. agent. M. R.

Kňazi pripravení na check-in

„Otče, vyspovedajte ma, chystám sa odletieť a chcem mať dušu namieste!” S takouto prosbou sa duchovní venujúci sa pastorácii na letiskách nestretajú zriedka. Najmä po 11. septembri sa zvýšil počet cestujúcich tráviacich čas do odletu v letiskových kaplnkách. Kňazi, ktorí slúžia na miestach kultu na 46 veľkých letiskách po celom svete, sa spolu so svojimi rehoľnými a laickými spolupracovníkmi nedávno stretli v Ríme na XI. medzinárodnom sympóziu katolíckych duchovných a pracovníkov civilného letectva.

„Letiská sú významnými križovatkami a miestami stretávania ľudí rôznych kultúr,” povedal účastníkom sympózia pápež Ján Pavol II. „Verím, že vaša prítomnosť a misia tam ponúkne každému, s kým sa stretnete, hmatateľnú skúsenosť Kristovej lásky.” Keďže počet pasažierov vzdušnej dopravy prekročil hranicu 600 miliónov ročne, cieľom sympózia bolo aj prehĺbenie a revízia smerníc pre pastoráciu v civilnom letectve z roku 1995.
Duchovní pôsobiaci v Bostone, Chicagu či v New Yorku označili za najvážnejší problém rastúci strach cestujúcich zo vzdušnej dopravy a spomenuli septembrové dni, keď sa ich prítomnosť na letiskách ukázala veľmi potrebná. „Veľa ľudí dodnes pociťuje vinu za to, čo sa stalo, hoci v ten deň ani neboli v službe,” konštatoval otec Richard Uftring z bostonského letiska, odkiaľ štartovali lietadlá, ktorých sa zmocnili teroristi. Po následnom uzatvorení vzdušného priestoru nad Spojenými štátmi americkými a Kanadou vyvinuli kňazi účinkujúci na letiskách i v ich okolí nadľudské úsilie, aby pomohli tisíckam cestujúcich a ich príbuzným.
Sestra Nkando Bernardová z letiska v zambijskej Lusake má úplne iné starosti. Okrem pastorácie cestujúcich sa stará aj o obživu pre desiatky detí bez strechy nad hlavou, ktorých domovom sa stala miestna odletová hala. Z milodarov cestujúcich vyrástla aj tunajšia skromná kaplnka.
Vo všeobecnosti sa letiskoví duchovní najčastejšie stretávajú so žiadosťou o udelenie sviatosti zmierenia, no význam ich pôsobenia je neoceniteľný najmä počas leteckých nešťastí, keď prinášajú útechu a nádej. Okrem týchto vážnych udalostí sa však vyskytnú aj kuriózne prípady. Otec Walter Maader z frankfurtského letiska si napríklad spomenul na mladý pár, ktorý zosobášil priamo na palube lietadla.
V súčasnosti účinkujú katolícki kňazi spolu s duchovnými ďalších cirkví v 110 letiskových kaplnkách po celom svete a v poslednom období im pomáha čoraz viac laikov a diakonov. Miesta kultu sú zväčša otvorené nepretržite 24 hodín denne a okrem pasažierov ich navštevuje aj letiskový personál.

Podľa Avvenire a Il Messaggero Katarína Žáková

MENO BOHA V ÚSTAVE

„Ústava Európskej únie by sa mala začať odvolaním sa na Boha” - žiadala nemecká Komisia pre blahorečenie Roberta Schumana a Spoločnosť pre napomáhanie zjednocovania Európy s kresťanskou zodpovednosťou na svojom plenárnom zasadnutí vo Würzburgu. To má jasne ukázať, že členské štáty EÚ sú si vedomé koreňov svojej 3 000-ročnej kultúry a dokážu niesť zodpovednosť pred Bohom za svoj prístup k stvorenstvu. Hans-August Lücker, výkonný prezident Komisie pre blahorečenie R. Schumana a bývalý viceprezident Európskeho parlamentu, toto rozhodnutie osobne odovzdá prezidentovi Konventu EÚ o európskej ústave Valérymu Giscardovi d’ Estaing. Blahorečenie Roberta Schumana sa podľa údajov komisie nachádza v rozhodujúcej fáze. Na jeseň sa uzavreté podklady odošlú do Vatikánu, odkiaľ možno očakávať rozhodnutie koncom roka 2004. Obrazová a textová dokumentácia o živote tohto európskeho politika v rozsahu 7 000 strán bola odovzdaná v Ríme ešte roku 2000. Schuman bol francúzskym premiérom, ministrom zahraničia a predsedom Európskeho parlamentu. Pápež Ján Pavol II. ho označil za „pravého kresťana a súčasne mimoriadne schopného štátnika a večný vzor pre všetkých zodpovedných za budovanie Európy”.
Ako zverejnil turínsky denník La Stampa, aj niekdajší kancelár Nemeckej spolkovej republiky Konrad Adenauer (1876 - 1967), ktorý zastával svoju funkciu v rokoch 1949- 1963, a bývalý predseda talianskej vlády Alcide De Gasperi (1881 - 1954) figurujú medzi kandidátmi na blahorečenie. Všetci spomínaní politici zohrali dôležitú úlohu pri realizácii zmierovania po druhej svetovej vojne a podieľali sa na procese integrácie európskeho kontinentu.

TK KBS, TASR

hore na zoznam rubrík...

 

 

       

tiráž    

   

 kontakt