Bože, od teba pochádza všetko otcovstvo na nebi i na zemi. Ty si Láska a Život; urob, aby sa každá ľudská rodina na orodovanie Božej Matky stala opravdivou svätyňou života a lásky skrze Ježiša Krista, v Duchu Svätom.

Z: Ján Pavol II., Modlitba za rodiny

Kde sú vaše deti?

„Kde si bol toľko...? Čo si to vyviedol? Prečo si nedal pozor? S kým si bola?”... Kto by nepoznal stovky variácií tejto otázky?! A teraz cez prázdniny možno ešte častejšie. Sprevádzajú nás od raného detstva až do staroby. Najskôr nám ich kladú iní, potom ich kladieme my. Obyčajne sprevádzané istým napätím. Čo odpoviem? Čo mi povie? Možno ťaží pocit previnenia - u detí, že neposlúchli; u rodičov, či boli dosť starostliví - niekedy sprevádzaný aj výbuchmi hnevu, ktorý býva skôr prejavom nezvládnutej lásky než zlobou.
Je zaujímavé a v istom zmysle veľmi sympatické, že v takejto situácii všetkých rodín sa raz ocitla aj najsvätejšia rodina na svete, najstarostlivejší rodičia a najposlušnejší syn. Nuž, povieme si: Keď to ani oni nezvládli, tak prečo nie my? Hej, máme na to právo, ale až keď urobíme všetko tak ako svätý Jozef a Panna Mária. Čo nám teda táto udalosť hovorí? Že určitému napätiu, konfliktu záujmov sa nikdy nevyhneme. Treba ich však riešiť, nie zanedbávať. Ak dvanásťročný Ježiš rodičom celý deň nechýbal, znamená to, že mu ponechali aj slobodu, prejavili dôveru. To je zdravý stred medzi ľahkovážnym nezáujmom a rovnako nezodpovedným vodením detí na špagátiku. Večer im však chýbal. Asi práve pri večernej modlitbe alebo spoločnom jedle. Po zistení, že asi nie je v bezpečí, nasledovala okamžitá akcia - ustarostené, namáhavé hľadanie, navyše po celodennej únavnej ceste. Ako často si ospravedlňujeme nezáujem o deti práve únavou z práce či pracovnými povinnosťami. Nezačína sa to však až dramatickými odchodmi z domu a návratmi nad ránom. Video namiesto maminej či otcovej rozprávky, pasívna zábava učiaca pohodliu a nereálnym fantáziám namiesto spoločnej hry umocňujúcej zdravie, skúsenosť i spoločenstvo. Kto si pre únavu nenájde pre svoje deti trochu času pred spaním, pripravuje si celonočné bdenie v strachu a obavách o pár rokov neskôr.
Kde sú teraz vaše deti? Otázka, na ktorú by zodpovední rodičia vždy mali mať pohotovú odpoveď. Inak je to zlé možno s ich deťmi, ale celkom isto s nimi samými. Dosť často počúvam v tieto dni poťažkávať si rodičov, čo všetko a za aké peniaze musia zohnať deťom odchádzajúcim na tábor, ktorý im chcú dopriať. Aspoň toľko času a energie ako tomu, v čom pôjdu, mali by venovať aj otázke, kam pôjdu.
K otázke, kde sú vaše deti, sa žiada ešte jedna: Kto sú vaše deti? Prijať kresťanstvo je totiž svojou podstatou poslanie. Je to zodpovednosť nielen za svojich, ale aj za druhých. Majú sa kde a s kým hrať deti z bytu oproti, od ktorých nás oddeľujú tie isté steny panelákového úľa? Zaujíma nás, kde sú deti našich spolupracovníkov? Vedia kňazi, kde sú deti ich farníkov? V okamihu, keď si svätý Jozef a Panna Mária nevedeli dať uspokojivú odpoveď, nechali všetko bokom, až kým nedošlo k ich zvítaniu s Ježišom v Božom dome. Ak zostávame pokojne oddychovať, nie sme ani ľudskí, ani kresťanskí, ani mariánski...

MARIÁN GAVENDA

hore na zoznam rubrík...

tiráž

kontakt