|
|
|
|
25. augusta 2002 |
34 / 2002 |
||
|
úvod |
|||
|
|
|||
|
|
Božie milosrdenstvo pre poľskú krajinu...Deviaty návrat Jána Pavla II. do rodného PoľskaPoľsko - rovnako ako iné postkomunistické krajiny - sa denne borí s problémami nielen v ekonomike, ale i pri obhajobe duchovných hodnôt. Pápež k nemu prichádza práve v tomto čase, aby celému svetu pripomenul prostredie, z ktorého vyšiel a kde dozrelo jeho zasvätenie sa službe Cirkvi. Nehanbí sa za ťažkosti svojej krajiny, sám sa identifikuje s nimi, no súčasne chce utvrdiť poľský národ o nekonečne milosrdnej Božej náruči, vzbudzujúcej ozajstnú nádej. Posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré zviditeľnila ich poľská sestra Faustína Kowalská, je podľa neho bezpečnou cestou, ktorá nezradí. Sloboda, ako ťa žijeme? Piatkový príchod Svätého Otca do Krakova, jeho bývalého arcibiskupského sídla, sa niesol v dojímavej atmosfére za účasti asi 20 000 prítomných. Podfarbený tatranskými piesňami a výkrikmi „Vítame ťa doma!”, vzbudzoval opravdivú domácu náladu, čo potvrdilo aj vrelé zvítanie s prezidentom republiky Alexandrom Kwaśniewskym a kardinálom Franciszkom Macharským na krakovskom letisku Balice. Ján Pavol II. v úvodnom príhovore pozdravil celé Poľsko a zahrnul ho do svojho pobytu, hoci len trojdňového, v Krakove. Oslovil štátne i cirkevné autority, kultúrnych i vedeckých činiteľov, mládež v doznení Toronta, k osobitnej spoluúčasti na svojom pobyte vyzval chorých, starých ľudí a všetkých trpiacich. „Nech vaše modlitby prinesú ovocie mojej apoštolskej cesty prevyšujúce všetky očakávania,” povedal. Potom objasnil hlavné motto svojej návštevy - posolstvo Božieho milosrdenstva, odvolajúc sa na encykliku Dives in misericordia. „Korene úcty siahajú sem do Krakova-Łagiewnikov vďaka pokornej svätici sestre Faustíne,” pripomenul pápež. Súčasne priblížil Božie milosrdenstvo ľudskému milosrdenstvu a svoju meditáciu skonkretizoval skúsenosťami z dnešného Poľska. „Táto apoštolská cesta je novou v tom, že na vlastné oči uvidím, ako Poliaci využívajú znovunavrátenú slobodu... Som presvedčený, že krajina statočne kráča k svojmu cieľu - rozvoju, mieru a prosperite. Cirkev však vždy bude pripomínať, že pozitívnu budúcnosť nemožno vybudovať na ochudobnení druhých, na nespravodlivosti, na utrpení bratov a sestier. Duch katolíckej sociálnej etiky nemôže nechať človeka nevšímavého k osudom ľudí bez práce, prehlbujúcim vlastnú chudobu bez vyhliadok na zlepšenie situácie pre seba či svoje deti.” Pápež spomenul početné poľské rodiny nesúce bremeno sociálnych a ekonomických premien spoločnosti a uistil ich o svojej duchovnej podpore zahrnutej v jeho každodenných modlitbách. Potom zakončil typickými slovami nádeje - „Nebojte sa!” - a vyzval prítomných, aby si prebudili hlbokú vieru v Božie milosrdenstvo. Łagiewniki - nová nádej pre svet Pápež dobre chápe, čo svet zmietaný neistotami z vlastnej i cudzej príčiny
najviac potrebuje - bezpečnú láskavú náruč, objatie, ktoré vyprovokuje
k priznaniu viny a k pokániu. Sobotňajší deň jeho návštevy sa stal zasvätením
pre svet, zverením ľudstva pod nekonečnú Božiu útechu. Viditeľným centrom
bude novopostavený Chrám Božieho milosrdenstva - moderná stavba s videoobrazovkou,
tabernákulom v tvare zemegule a obrazom Božieho milosrdenstva, ktorý posvätil
v Krakove-Łagiewnikoch. „Kto by si pomyslel, že raz ju posvätí ten, čo
tu kedysi nosil drevené klady,” zvolal s pohnutím pápež. Len o pár metrov
ďalej totiž ako 19-ročný manuálne pracoval. Počas slávnostnej svätej omše
vyjadril vďaku rehoľným sestrám milosrdnej Božej Matky, ktoré rozširovali
posolstvo úcty k Božiemu milosrdenstvu, ako aj všetkým, čo založili a
prispeli k vybudovaniu chrámu, osobitne kardinálovi Macharskému, veľkému
ctiteľovi Božieho milosrdenstva. „Zasväcujúc tento nový chrám,” povedal
v homílii Svätý Otec, „pýtame sa spolu s kráľom Šalamúnom: Či naozaj bude
Boh bývať na zemi? (1 Kr 8, 27)... Boh si vyberá určitý čas a určité miesta,
kde človeku dáva zakusovať jeho prítomnosť a milosť. Ľudia prichádzajú
na takéto miesta presvedčení o Božej prítomnosti. S tým istým duchom viery
prichádzam i ja do Łagiewnikov a modlím sa za to, aby sa chrám stal miestom
obrátenia, pokánia, slávenia Eucharistie a fontánou modlitieb pre nás
a pre svet...” Najväčšie poľské blahorečenie Nedeľné vyvrcholenie cesty Svätého Otca predstihlo všetky očakávania. Vyše 2 miliónov ľudí bude zvečnených na panoramatických záberoch profesionálnych fotografov zo sedemmetrovej výšky nad parkom Blonie. Výťažky z ich predaja sa plánujú použiť na sirotince a chudobné rodiny Krakova. Okolo parku sa zhromaždil ešte ďalší milión účastníkov. „Boh si vybral práve tento čas,” zaznelo v homílii Jána Pavla II. „Čas, keď napriek obrovským vedeckým úspechom ľudstvo odmieta Boží zákon a morálne princípy, želá si vynechať Boha z kultúry a vymazať ho zo svedomia. Čas mystéria zla prerastajúceho dobro sveta... Možno práve preto prichádza svedectvo milovanej sestry a mystičky, aby jasne ukázalo zdroj úľavy a nádeje v nekonečnom milosrdenstve Boha. Kristovo posolstvo prichádza ku každému - k vodcovi, utláčanému i k tomu, čo už stratil ľudskú dôstojnosť. Božie milosrdenstvo dokáže zaplniť srdcia všetkých.” Potom poukázal na potrebu Cirkvi nielen ohlasovať posolstvo, ale ho aj prakticky preukazovať. Štyroch poľských blahorečených postavil za príklad obrovskému zástupu i celému svetu: Zygmunt Szczęsny Feliński (1822 - 1895), krakovský arcibiskup 16 rokov deportovaný na Sibíri, Jan Balicki (1869 - 1948) spovedník a učiteľ v seminári, jezuita Jan Beyzym (1850 - 1912) „apoštol malomocných” na Madagaskare, a sestra Sancja Szymkowiaková (1910 - 1942), známa ako „anjel milosrdenstva” medzi anglickými a francúzskymi väzňami počas druhej svetovej vojny. Budúci čas je v rukách Boha Slávnostnú beatifikáciu ukončili výkriky zástupu, hemžiaceho sa okrem záplavy poľských zástav, aj litovskými, slovenskými, českými či ukrajinskými vlajkami. „Čakáme ťa vo Wadowiciach,” ozývalo sa z davu. „Odovzdávam to do Božej vôle,” odpovedal pápež na margo svojho budúceho návratu a zažartoval: „Vy chcete, aby som opustil Rím.” Potom sa ozvala hymna hnutia poľskej mládeže - oazistov. Táto mu znela pred 23 rokmi, keď opúšťal Poľsko na konkláve. Hneď potom sa stal Petrovým nástupcom. Tento dojímavý exkurz uzatváral najväčšiu bohoslužbu v dejinách Poľska. Pápeža čakal obed so 120 biskupmi a súkromná návšteva wawelskej katedrály, kde kedysi slúžieval bohoslužby. Potom navštívil cintorín v Rakowiciach a pomodlil sa pri hrobe svojich rodičov. V pondelok ho čakala návšteva baziliky na Zebrzydowskej kalvárii, ktorá oslavuje 400. výročie svojho vzniku. Sem ako dieťa často prichádzal a neskôr tu ako krakovský arcibiskup prijal viaceré závažné rozhodnutia. Rímske letisko Ciampino očakávalo pápežov návrat o 20.30 hod. Zo zahr. agentúr M. Raučinová |
||
|
|
|||