|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2001
archív - ročník 2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Nehazardujme so slobodnou vôľou
V dnešnom svete zneistenia všetkých základných hodnôt strácame sebaistotu
a životnú energiu. Existuje východisko? Dáva nám náš rozum, na ktorý sme
takí hrdí, odpoveď?
Disponujeme slobodnou vôľou a sme presvedčení, že sa riadime vlastnou
múdrosťou. Lenže na poznanie univerzálneho systému sme nedorástli. Tlačíme
sa v labyrinte dohadov a s nádejou sa vrháme do každej novoobjavenej chodby,
kým nezistíme, že je slepá, že nikam nevedie. A ak náhodou vedie ďalej,
jasáme nad svojimi schopnosťami, akoby sme už mali východisko na dosah.
Až kým nenarazíme čelom do ďalšieho múru a spätkujeme hľadať iný smer.
A neúspech, nemohúcnosť sa mení na agresivitu, brutalitu, bezohľadnosť,
násilie. Vo svojej namyslenosti sme odpojili prijímač, ktorý by nás bezpečne
navigoval na našej ceste k vyššiemu poznaniu. Zneužili a premárnili sme
dar slobodnej vôle.
A aj keď si uvedomujeme existenciu slobodnej vôle ako Božieho daru, často
sa domnievame, že je ťažkým bremenom. V podstate sa redukuje iba na áno
alebo nie. Áno - to je naše vedomé rozhodnutie v zmysle „... buď
vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi”, bezvýhradná dôvera v Božie
vedenie a Božiu múdrosť. Nie - to sú potom naše vlastné starosti s množstvom
rizík a omylov. Aj zodpovednosti za naše chybné rozhodnutia. Našťastie,
možnosť odovzdať správu nášho duchovného majetku do Božích rúk máme kedykoľvek,
len sa musíme dobrovoľne rozhodnúť. Veď rozum nestojí v protiklade s vierou.
Ľudské objavy nemôžeme chápať ako anexiu Božích priestorov, ale ako zúročenie
„hrivien”, ktoré sme dostali k dispozícii na použitie slobodnej
vôle pri poznávaní Božieho celku.
Závislosti človeka od Boha neraz hrdo hovoríme nie, ale rôznym ľudským
závislostiam ochotne podliehame. Pokus o samostatnosť ľudského rozumu
zavrhnutím napojenia sa na univerzálnu Božiu múdrosť je radosťou záškolákov
zo slobody získanej útekom od námahy skutočného poznávania, od dobrovoľnej
disciplíny, ktorá dáva zmysel zákonodarstvu. Ak nemáme dosť odvahy a sily
byť dobrí, svoje komplexy spravidla vybíjame v čo najväčšom zle. Vždy
ide iba o hľadanie náhrady za to, čo sme dobrovoľne odmietli. Dar slobodnej
vôle je veľký a vzácny, ale musíme sa naučiť porozumieť „návodu na
jeho použitie”. Diamant v pästi nevedomca sa zmení iba na predmet,
ktorým možno niekomu rozbiť hlavu. Učme sa, stojí to za námahu!
EVA FORDINÁLOVÁ
|
