Drahý Svätý Otče,
prijmite, prosíme, čo najúprimnejšiu gratuláciu ku dňu Vášho nebeského patróna sv. Karola Boromejského a zároveň želanie darov Ducha Svätého vo Vašom náročnom poslaní. V modlitbách s Vami

čitatelia a redakcia Katolíckych novín

Úcta k času

V poslednú októbrovú nedeľu sme vstávali o hodinu neskôr. Neskôr, ale načas. Známa hádanka, ktorej riešenie pozná každé dieťa, čo už budia do školy. A predsa si niekoľko ľudí hodinky neposúvalo. Jedného z nich poznám - letný čas neuznáva a jeho hodinky stále tikajú v zimnom rytme. Zo zásady. Vraj sa nemieni podriaďovať protiprirodzeným ľudským výmyslom.
Malá ručička akoby mu aj v lete primŕzala, vlečúc sa hodinu „po”. Manželka sa občas ráno otočí na nesprávnu stranu a oklamaná mužovým budíkom spí dlhšie, ako treba; večerná návšteva náhodou porovná svoje hodinky s kyvadlovkami na stene obývačky a vystrúha podobnú grimasu, akoby zaspala do práce. Pána domu označí za klamára, s úsmevom však dodá, že takéto lži by brala aj častejšie. Veď či nie je príjemné ignorovať aspoň na chvíľu naše vlastné zotročujúce pravidlá a zostať o hodinu dlhšie v teplej posteli alebo v družnom rozhovore s priateľmi?
Tento prídavok času sme našťastie mohli vychutnať úplne pokojne. Deti konečne vstali do školy načas a po ceste sa nemuseli ponáhľať. Susedu neobehli bez pozdravu a ďalšej, vracajúcej sa z obchodu, hádam ešte stihli pomôcť s nákupnou taškou. A možno si pritom spomenuli na triednu nástenku, kde celý mesiac viselo niečo o úcte k starším. Škoda, že mali na ňu čas až na záver...
Mať čas. Čas na seba a dlhšie ráno na oddych; čas na druhých a dlhší večer s priateľmi; a čas aj na tých starších, ktorí už vybočili z času a na odpočívadlách popri diaľnici pracovného zhonu čakajú, že my, čo trielime okolo, sa pri nich zastavíme. Nielen, keď nám dôjde benzín. Ale vždy, keď potrebujú naše uši alebo pomocné ruky. Tí, čo opatrujú chorých rodičov či zájdu občas k osamelej susedke, by vedeli rozprávať...
... o tom, ako treba občas prestať rátať minúty a spoľahnúť sa, že v skutočnosti je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.
Čas je iba ľudská veličina a jeho posúvanie len ľudský výmysel. To, čo je prirodzené a efektívne, neurčujú malé ani veľké ručičky, ale prázdne a plné ruky.

TERÉZIA KOLKOVÁ

hore na zoznam rubrík...

tiráž

kontakt