Lúčky, kúpele pre ženy na Liptove. Malá kaplnka v areáli zaliata májovým slnkom. Tam som ako mladá žena so slzami v očiach kľačala a s veľkou túžbou prosila o dieťa. Cítila som pokoj prichádzajúci zo svätostánku...
Liečenie dopadlo úspešne. Môžem mať deti. Všetko bolo v poriadku, ale tehotenstvo neprichádzalo. Prešiel ďalší rok. Skrsla nádej, ale s ňou aj mnoho problémov. V studený januárový deň lekár rozhodol, že počaté dieťa musím vyležať v nemocnici po celé obdobie ťarchavosti. Dni plné ťažkostí ubiehali pomaly. Nedokázala som udržať v sebe nijakú potravu, každý druhý deň mi dávali fyziologický roztok, musela som stále ležať. Obeta však bola odmenená. Po piatich rokoch manželstva sa nám narodil pekný, zdravý, štvorkilový chlapček. Aká to bola radosť! Cítila som sa ako hrdinka. Manžel, rodina i všetci známi mi posielali kvety a blahoželania. Najšťastnejší sme však boli my dvaja s manželom.
Synček mal rok a tri mesiace. Boli Vianoce. Práve sme sa presťahovali do nového domu. A zrazu nový dar — druhé tehotenstvo. V ňom ešte väčšie zdravotné problémy a fyzická slabosť. Nebezpečné bolesti ma donútili hľadať pomoc u lekárov. Na konci tretieho mesiaca tehotenstva prišla tá hrozná chvíľa. Zacítila som prudkú bolesť a zalial ma prúd krvi. Plakala som. Tak veľmi som chcela viac detí — a zase zo mňa život unikal... Modlila som sa: „Bože, nechaj mi toto dieťa.” Lekára som presviedčala: „Ja si dieťa nedám, veľmi ho chcem...” Akoby zázrakom a na počudovanie odborníkov bolo počuť slabučký tlkot srdiečka, ako keby chcelo povedať: „Ešte žijem, dajte na mňa pozor.” Potom nasledoval môj päťmesačný pobyt v nemocnici. Narodil sa nám druhý krásny chlapček. Uvedomovala som si, že sa stal zázrak, lebo som donosila ďalšie dieťa, ktoré už bolo na odchode na druhý svet.
Z chlapcov už boli školáci, keď sa ohlásil vo mne nový život — tretie dieťa. Vtedy prišla najťažšia skúška, tentoraz aj psychická. Lekár konštatoval, že dieťa už nedonosím a treba „to dať preč”. Ale ja som dieťatko veľmi chcela. Cítila som záväzok aj voči Bohu, ktorý mi už požehnal dvoch synov. Najväčší problém bol však v manželovi. O dieťati nechcel ani počuť. Vôbec som tomu nerozumela. On, ktorý kedysi tak veľmi túžil mať viac detí, teraz naliehal na potrat, urážal ma, ignoroval, akoby úplne na všetko zanevrel. Zúbožená všetkými problémami, povedala som si: „Nedám si toto dieťa za nič na svete. Tuším ho nik nechce, nikto ho nečaká, ale ja áno, uchránim ho navzdory všetkým.” So strachom som oznámila novinu synom. Potešili sa a nežne sa o mňa starali. To mi veľmi pomáhalo. Mala som aj pekné chvíle. Keď som si po celodennej práci večer sadla do kresla a dom stíchol, dieťatko vo mne sa mi prihováralo svojimi čoraz smelšími pohybmi. Milovala som tieto rozhovory so svojím ešte nenarodeným. A prišiel na svet tretí synček. Manžela to konečne presvedčilo. Na moje prekvapenie sa z ďalšieho potomka tešil a náš manželský vzťah začal ožívať.
Dnes som už matkou dospelých synov, z ktorých prvorodený je kňazom. Ako babička často rozmýšľam nad tým, ako povedať o dare dieťaťa tým ženám, ktoré chcú rozhodovať o sebe, o tom, či prijmú alebo neprijmú nový život, či uprednostnia kariéru pred materstvom, či podľahnú egoizmu manžela či úsudkom okolia. Chcem dosvedčiť, že život dieťaťa stojí za všetku námahu i odriekanie, vysoko prevyšuje akékoľvek pracovné a iné úspechy. Nespreneveriť sa materskému poslaniu je víťazstvom nielen matky, ale i samého Stvoriteľa. Za „áno” povedané Bohu sa Pán nielen stonásobne, ale až tisícnásobne odmení.

MÁRIA zo stredného Slovenska

Rozvod veľmi bolí

Chcela by som Vám napísať o bolestiach matky a babičky. Roku 1936 som sa vydala a potom porodila štyri deti. Ovdovela som po 19 rokoch manželstva. Odvtedy žijem sama. Najväčšmi ma trápi môj najmladší syn, ktorému píšem tieto slová v nádeji, že sa aj ostatní čitatelia zamyslia nad tým, či chcú vo vernosti a v láske prežiť manželstvo, do ktorého vstúpili.
Môj milovaný syn, pred niekoľkými rokmi ste so ženou, ktorú si ľúbil, uzavreli manželstvo pred Bohom a on Vám požehnal dve deti. Prenikla ma bolesť, keď som sa dozvedela, že sa rozvádzate. Ty, moja nevesta, ktorú som prijala za dcéru, našla si si iného muža. S vlastným manželom ste sa odlúčili. Ty si si vzala dcérku a Váš synček zostal pri otcovi. Aj Ty, syn môj, našiel si si novú manželku. V jednej i druhej rodine pribudli ďalšie deti. Ale či ste našli v partneroch to, čo ste očakávali? Nevestine druhé manželstvo stroskotalo, a ako som sa dozvedela, ani tvoje druhé manželstvo nie je v poriadku. Iba naoko — kvôli deťom — žijete spolu. Ale deti nesmú trpieť Vašou vinou! Oni ľúbia Vás oboch. To všetko je následok rozvodu... Čo bude ďalej?

Mária, Bratislava

Púť po stopách Jána Pavla II. v poľských Wadowiciach, na Zebrzydowskej kalvárii, v Krakove a Čenstochovej uskutočnilo v októbri t. r. spoločenstvo veriacich z Devínskej Novej Vsi a Rače. K nadobudnutiu nových poznatkov a duchovnému obohateniu prispela vedúca púte pani Brigita Halászová.

ZOLTÁN POKORNÝ
Snímka: M. Mikuš

Poďakovanie

V studených novembrových dňoch Vás, milí čitatelia, pozývame do našej Listárne. Prečítajte si myšlienky, názory a postrehy, ktoré napísali niektorí z Vás.
Písomné poďakovanie pátrom redemptoristom z Podolínca za ľudové misie prišlo od pani MUDr. Ľudmily Bencuľakovej z Michaloviec, ktorá napísala: „V októbri prebiehala u nás evanjelizácia, posväcovanie farnosti i celého mesta. Ostatné misie boli u nás roku 1948. Pátri venovali svoj čas, sily i duchovné obohacovanie deťom, mládeži, ženám, mužom, starým ľuďom, chorým, manželom v obnove manželských sľubov. Ukončenie tejto duchovnej obnovy farnosti pripadlo na 20. októbra — Svetový deň misií. Vtedy pátri posvätili misijný kríž, pod ktorým mohol každý veriaci nechať svoje problémy a vrhnúť sa do náručia Spasiteľa.” Veriaci zo Štiavnika a Hvozdnice opísali slávnosť, na ktorej si pripomenuli 18. výročie smrti vzácneho kňaza, kazateľa a poeta Albína Blažeka. P. ThLic. E. Źakowicz zo Sološnice sa zamyslel nad deťmi, ktorých rodičia „zabúdajú” vychovávať v náboženskom duchu. Napísal: „Začínam učiť náboženstvo prvákov. Mali by byť deťmi viery, ktorú väčšina rodičov v nich umŕtvuje. Po prvý raz učím tie deti, ktoré som voľakedy pokrstil. Vtedy som z úst rodičov jasne počul slová, že potomkov budú vychovávať v kresťanskej viere. No teraz vidím, že tieto deti nevedia urobiť ani znak kríža... Otec, matka, ste milovaní Bohom. Boh Vám zveril zrnko viery pre Vaše deti..., len nehovorte, že nemáte pre ne čas. Keď im pomôžete rozvinúť vieru, ony budú aj Vaše problémy lepšie chápať, odvďačia sa Vám láskou.” Pánovi Jozefovi Hrubovčákovi z Humenného ďakujeme za príspevok Škoda dobrých starých zvykov, v ktorom zaujímavo opísal dedinské svadobné zvyky v minulosti. Pani Anna Dudová z Humenného sa s nami podelila s radosťou, ktorú mala z blahoželania a knihy k päťdesiatinám z Pápežských misijných diel na Slovensku. Pani Dagmar Vavrovej z Bratislavy ďakujeme za príspevok Eutanázia je vražda. Pán Jozef Hengerič, kostolník z obce Bory patriacej do farnosti Santovka napísal: „V našej obci, ktorá má 333 obyvateľov hlásiacich sa k trom vierovyznaniam, nebol rímskokatolícky kostol. Po revolúcii roku 1989 sme sa s vtedajším vdp. farárom E. Solárom rozhodli vybudovať menší chrám. Nedávno sa u nás konala oslava posviacky kostola, ktorú pred 10 rokmi vykonal biskup Mons. Dominik Tóth. Na slávnostnej svätej omši vdp. farár Jozef Bajan privítal vzácnych hostí..., potom sme sa všetci stretli v miestnom kultúrnom dome.” Od pána Jána Blahunku z Bratislavy sme dostali list, v ktorom vyslovil vďaku neznámym darcom krvi. Pisateľ si váži každého, kto sa podieľal na záchrane jeho života, ako aj ďalších pacientov. Citovo bohatý zážitok zo stretnutia rodín Hudecovcov a Gábrišovcov nám opísala pani Mária Bakešová, rodená Hudecová z Oslian. Odkazuje najmä mladým, aby nedovolili pretrhnúť reťaz súdržnosti, vzájomnej úcty a porozumenia v našich rodinách. Veriacich z Beňadova sme potešili príspevkom Markušovské variácie pokoja a dynamiky (KN 43/2002), v ktorom sme uverejnili rozhovor s vdp. Jánom Dudom. Veriaci si s láskou spomínajú na tohto kňaza, ktorý síce vo farnosti Mútne pôsobil krátko, ale duchovne ich veľmi obohatil. Pani Božena Stanovčáková z Jasenoviec vyjadrila poďakovanie dominikánom P. Piusovi z Bratislavy a P. Martinovi zo Žiliny za ľudové misie vo farnosti Žalobín. Duchovná obnova farnosti touto formou sa uskutočnila po 58 rokoch a zanechala hlbokú brázdu v srdciach veriacich. Pani Zuzanu K. z Trnavy nepríjemne prekvapilo, keď počas návštevy pútnického miesta v Rajeckej Lesnej videla predávať medzi náboženskou literatúrou a devocionáliami aj nevkusné, ba z morálnej stránky nevhodné obrazy a knihy. Preto odporúča správcom farností alebo iným zodpovedným osobám, aby zamedzili predaj tovaru, ktorý nezodpovedá charakteru a dôstojnosti pútnických miest. Pani JUDr. Annu Sirotnú z Trenčína zaujal časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu Rozmer, o ktorom sa dozvedela z našich novín. Na otázku, kde si môže kúpiť knihu o mexickom pútnickom mieste Guadalupe (Guadalupe, vydavateľstvo TypoPress Košice, 2002), odpovedáme, že v predajniach náboženskej literatúry, napríklad v predajni vydavateľského družstva Lúč na Námestí SNP v Bratislave.
Tešíme sa na ďalšie listy od Vás.

Redakcia

„Misijná dedinka” v Predajnej

V sobotu 12. októbra sa základná škola v obci Predajná (okres Brezno) na jeden deň zmenila na „misijnú dedinku”. Za oknom pršalo, no v priestoroch školy boli priam exotické horúčavy.
Africkou piesňou privítala účastníkov stretnutia poľská misionárka sr. Mária Cichonová, členka Rádu sestier od anjelov, ktorá desať rokov pôsobila v Rwande. Na Slovensko prišla s piatimi novickami. „Keď na fotkách vidíte africké deti s veľkými bruškami, pomyslíte si, ako sa majú dobre,” povedala sr. Mária a dodala: „Ale nie je to pravda. Existuje choroba, z ktorej od hladu človek puchne...” Potom si dievčatá mohli vyskúšať nosenie koša na hlave, tak ako ich nosia africké ženy. „V Afrike — na rozdiel od Európy — niet zhrbených žien,” zasmiala sa. K atmosfére čierneho kontinentu prispelo občerstvenie: ryža s banánmi.
Vincentka sr. Rozália, misionárka z Ukrajiny, priviedla so sebou tri dievčatá z tejto krajiny a troch novicov lazaristov. „Najväčšími problémami, s akými sa tam stretávam,” povedala sr. Rozália, „sú nechcené a opustené deti, ako aj alkoholizmus dospelých.”
V „misijnej dedinke” bola aj naša sr. Katarína Florková z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého. Istý čas pôsobila v Ghane. „Ľudia v celej severnej Afrike žijú biedne, no zároveň radostne,” spomínala. „A tou ich radosťou zo života som sa aj ja nakazila.” Aby o tom presvedčila prítomných, pozvala do tanca deti za sprievodu rytmickej piesne a originálneho afrického bubna.
Medzi hostí patrili aj sestry Spoločnosti Ježišovho Srdca Mary a Rotee, pochádzajúce zo súostrovia Kiribati. Boli oblečené v pestrých šatách, na nich mali slamené sukne i ozdoby. Účastníkov podujatia sa pokúšali naučiť pieseň v ich materinskej reči.

Sr. Ilona víta Mons. R. Baláža podľa indonézskych zvykov.

Náš misionár Spoločnosti Božieho Slova P. Gašpar Habara, ktorý pôsobil 6 rokov v Brazílii medzi domorodými kmeňmi, priniesol čaj maté — typický nápoj Južnej Ameriky. „Najprv sa vám bude zdať príliš horký,” upozornil, „no po druhom hlte vám možno zachutí...”
„Dobrý deň,” pozdravila po slovensky sr. Ilona z Timoru, ktorá je na Slovensku už tretí mesiac. Ukázala, ako na indonézskych ostrovoch vítajú vzácnych hostí. Ozdobia ich pestrým šálom a obsypú lupienkami kvetov.
Účastníkov podujatia osobne pozdravil vzácny hosť, banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž: „Teším sa, že sa takáto akcia koná v škole. Keď som bol žiakom, vtedy si nik netrúfol ani len pomyslieť, aby sme v škole privítali misionárov. Dúfam, že ovocím budú misijné povolania...”
„Misijnú dedinku” zorganizoval Pallotínsky sekretariát pre misijné záležitosti za pomoci mládeže z farnosti a misijných horliteľov Banskobystrickej diecézy. Podobné podujatie by sa malo uskutočniť aj na budúci rok.

P. JURAJ LIMANOWKA, SAC a
JANKA POTANČOKOVÁ
Snímky: JL

Pozvánka:

Pallotínsky sekretariát pre misijné záležitosti pozýva katechétov na spoluprácu v misijnej animácii detí a mládeže. Bližšie informácie na adrese:
Pallotínsky sekretariát pre misijné záležitosti Pod Kláštorom 3 966 53 Hronský Beňadik
e-mail: misiesac@stonline.sk
tel.: 048/619 2902
mobil: 0908 213101

hore na zoznam rubrík...

tiráž

kontakt