Mnísi trapistického kláštora Notre Dame de la Paix v belgických Ardenách zasvätili život modlitbe, práci a štúdiu. Vo svete sa preslávili špecifickým pivom, ktoré varia v areáli opátstva.

> 6. stor. — sv. Benedikt vychádzajúc z tradície pustovníkov z púští na Blízkom východe založil rehoľu. Spísal regulu, ktorá sa stala základným kameňom európskej mníšskej tradície. Jeho nasledovníci sa nazývajú benediktíni.

>Ł 11. stor. — sv. Bernard bol znechutený bohatstvom, preto sa so spolubratmi utiahol na opustené miesto a začal prísne dodržiavať regulu sv. Benedikta. Nasledovníci sv. Bernarda sa nazývajú cisterciáni.

> 17. stor. — v opátstve La Trappe prebehla reforma, návrat k pustovníckej tradícii mníchov z egyptskej púšte. Títo mnísi sa nazývajú trapisti.

Jeseň do krvavočervena sfarbila aleje z japonských javorov, ktoré vedú k ťažkej bráne kláštora. Na sklonku dňa do mĺkveho ticha prenikli kroky. K vrátam sa priblížil pútnik s batohom a zaklopal. Staršiemu mníchovi v bielo-hnedom habite sa predstavil ako študent zo Slovenska. Páter Jacques ho zaviedol do skromne zariadenej izby a ukázal na rozpis modlitieb. Privítal ho podľa vzoru sv. Benedikta, ktorý si ctil ľudí a každého prijal ako Krista. Páter — správca hosťovských priestorov — pokračoval: „Brány kláštora sú otvorené pre tých, čo hľadajú odpovede na otázky života, pre študentov, ktorí sa u nás pripravujú na skúšky, pre spoločenstvá organizujúce duchovné cvičenia. Chodia sem nielen kresťania, ale aj ateisti, budhisti, vzdelaní i jednoduchí ľudia. Naša komunita chce byť ,srdcom’ otvoreným svetu.” O otvorenosti komunity hovoril aj ortodoxný kňaz, univerzitný profesor Paul, ktorý do kláštora Chimay prichádza už vyše tridsať rokov: „Kláštory sú školou ekumenizmu, tu akoby nejestvovali rozdiely medzi náboženstvami a cirkvami. Každý využíva kontempláciu na to, aby lepšie spoznal Boha. Lebo existuje mnoho ciest, na konci ktorých je ten istý Boh. On je ,skala’, každý z nás sa na ňu pozerá z iného uhla.”

Varenie piva tradičným spôsobom je neoddeliteľnou súčasťou života mníchov.

Kláštory ako dopravné značky

Mnohí ľudia sa spytujú, aký je zmysel kláštorov v moderných časoch. Aj komunita v Chimay sa ustavične zmenšuje a starne. Priemerný vek mníchov už prekročil sedemdesiatku. Oslovuje ešte niekoho kontemplatívny spôsob života? Brat Andraj je presvedčený, že „mladí ľudia neprestávajú hľadať zmysel žitia. Možno nechcú hlad po tichu, samote a kontemplácii naplniť v celoživotnom záväzku, stačí im prísť do kláštora len na niekoľko dní. Sme tu pre nich, môžu u nás načerpať síl. Niektorí odchádzajú hľadať ,múdrosť’ do Tibetu, Číny, Indie a inde, no neuvedomujú si, akú ohromnú duchovnú tradíciu majú doma, v Európe... Kláštory by som prirovnal k dopravným značkám na cestách. Neprestajne nám pripomínajú, že v živote ľudí by mali jestvovať isté pravidlá a hodnoty, aby došli do cieľa.”

Bohaté opátstvo a striedmosť mníchov

Každodenný život trapistov sa riadi podľa regule sv. Benedikta. Ich čas je rozdelený na modlitbu, manuálnu prácu a štúdium. Ešte je noc, keď sa mnísi prebúdzajú do nového dňa. Matutínum o pol piatej ráno je prvou zo siedmich modlitieb, pri ktorých sa komunita stretáva. Nasledujú ranné chvály, svätá omša, modlitba predpoludním i popoludní, večerné vešpery a kompletórium. Ora et labora (modli sa a pracuj), odporúčal sv. Benedikt a zdôrazňoval, že ozajstní mnísi sa živia prácou vlastných rúk. V kláštore Chimay manuálne pracujú všetci: bratia, pátri, univerzitní profesori či básnici.

Sociálny aspekt podnikania mníchov

Do regiónu Chimay prišli trapisti v 19. storočí na pozvanie miestneho princa. Požiadal ich, aby prispeli k pozdvihnutiu chudobného kraja. Mnísi začali pracovať v lesoch, postavili si kláštor a založili farmu. Aby si privyrobili, začali podľa miestnych receptúr variť pivo a predávať ho. „Pivo sa stále zlepšovalo a dnes ho nájdete v Amerike, v Japonsku,... všade”, zapálene vysvetľoval páter Jacques. Aj ich farma sa rozrástla a zmodernizovala. Chovajú kravy, a z mlieka vyrábajú známy trapistický syr. Komunita však nestačí na všetky aktivity sama, preto zamestnáva asi 100 ľudí z okolia. Sociálny aspekt činnosti mníchov je veľmi dôležitý. Sú jedným z najväčších zamestnávateľov v oblasti s vysokou nezamestnanosťou. Stratovú produkciu výroby syra nezrušia, aby nemuseli ľudí prepustiť.
Podnikateľské aktivity im prinášajú väčšie zisky, aké potrebujú na prežitie či údržbu budov. Z nadbytočných peňazí opátstvo financuje projekty sociálneho a ekonomického rozvoja a významne podporuje mnohé kresťanské aktivity.

Časť kláštora v Chimay, v ktorom sú cely pre pútnikov.

Básne pátra Charlesa

Napriek bohatstvu opátstva mnísi žijú v chudobe. Ich jediným vlastníctvom je habit, ktorý si so sebou berú do hrobu. Mníchov pochovávajú bez truhly, len oblečených v slávnostnom modlitebnom rúchu. Tvár zosnulého zakryjú šatkou a na znak vzkriesenia a večného života ho prikryjú vetvičkami. Osemdesiatročný básnik páter Charles už s nedočkavosťou očakáva túto slávnostnú chvíľu, keď sa stretne so svojím Majstrom. Žil život najlepšie ako vedel, a rovnako ako v mladosti, aj teraz oslavuje Pána vlastnou tvorbou. Píše básne, aby nadchýnal uponáhľaný svet poéziou ducha...

Text a snímky: MAREK POLÁČEK

hore na zoznam rubrík...

tiráž

kontakt