Americký štátnik Benjamin Franklin pozoroval správanie robotníkov pri stavbe domu. Mnohí kliali, boli drzí, tvrdí, ale jeden z nich sa stále usmieval. Keď ho stretol, priamo sa ho opýtal na tajomstvo jeho dobrej nálady.
„Viete, za tým je moja žena. Keď prichádzam domov, vždy ma víta. Má ma rada, všade je čistota a pohoda, stará sa o deti. Ja ďakujem jej a ona mne. Rodina je pre mňa kus raja na zemi. To je dôvod mojej radosti.”

V raji je dobre

Keď je v rodine raj, kto by chcel z neho ísť preč? Skúsme však vnímať aj tých, ktorí sú ešte len na ceste za týmto poznaním. Hej, je mnoho rodín, v ktorých sa strieda hádka s pokojnou atmosférou, povrchnosť s vrúcnou láskou. A aby rodiny vydržali spolu v dobrom i zlom, príde vhod zopár postrehov.

Veľkosť človeka závisí od srdca

Zaľúbená dvojica išla na návštevu. Ľudí v autobuse pribúdalo. Nad sediacim mladým mužom sa zrazu ocitla starenka. Dievčina sa naklonila k milému a pošepkala mu:
„Pusť túto starkú sadnúť si.”
On jej stisol rúčku a s úsmevom povedal:
„Vieš drahá, keby bola mladá, azda by som vstal...”
Dievčina zbledla a na najbližšej zastávke vystúpila:
„Akosi sa necítim dobre, idem domov.”
A v ten deň mu napísala list: „Nechcem si vziať takého muža, pri ktorom by som sa celý život bála, že ak zostarnem, nebudem hodná jeho pozornosti.”

Prvá hádka

Vedeli by ste odpovedať na otázku: kedy sa narušila rajská harmónia medzi mužom a ženou? Kedže ide o zločinný precedens, podrobme prípad vyšetrovaniu. Základné otázky sú: kedy, komu a prečo sa to stalo.
Hádali sa naši rodičia, prarodičia, hádali sa v dobe bronzovej i kamennej... Hádali sa aj prví ľudia? Všetky stopy smerujú k Adamovi a Eve (porov. Gn 3, 1-19). Ale ak boli na začiatku ľudských dejín dobrí, odkiaľ sa vzala u prvých ľudí zloba na hádku?
Vo Svätom písme je uvedené, že hádke Adama a Evy predchádzala vzbura anjelov, ktorí odmietli poslušnosť Bohu. Stali sa zlými a zviedli prvých ľudí. Ak hľadáme pôvod prvej hádky, prídeme k poznaniu, že raj medzi mužom a ženou sa narušil ešte v raji.

Zlo sa vyškiera všade

Diabol išiel na prvých ľudí rafinovane. Najprv sa pokúsil o dialóg a - dosiahol ho. Žena sa prejavila ako zvedavá, muž zasa ako slaboch. V konečnom dôsledku sa chceli stať pánmi nad všetkým a vyrovnať sa Bohu. Výsledok však bol opačný.
Boh po prvom hriechu bolestne volal na svoje prvé dieťa: „Kde si?” Adam sa skryl a až po chvíli odpovedal, ale akosi čudne, bez zvyčajnej radosti: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa...”

Poučenie z hádky

Adam sa vyhováral: „Ja som nevinný.” Po tragickom čine sa zúfalo pokúšal obhájiť svoje farby, preto sa vyhováral na ženu a hada. Pre mužov je to typické i dnes.
Eva uznala, že zlyhala, ale aj tak chcela mať pravdu. A robí to dodnes.
Je zaujímavé, že vtedy mal posledné slovo Adam. A ako je to dnes?

Predísť hádke

Psychológovia zistili, že medzi mužským a ženským spôsobom myslenia a správania je značný rozdiel. Akoby nám nestačilo učenie cudzích jazykov, keď ani medzi mužom a ženou nie je biele bielym a čierne čiernym.
Akýsi chytrák vytvoril „prekladový slovník” z mužského jazyka do ženského a naopak. Aby ste sa vyhli najbližšej hádke, je dobré osvojiť si z neho aspoň niečo.

O čo ti ide?

Nasledujúce vety muža a ženy si musíte dať dokopy. Vyjadrenia muža nadobúdajú v ponímaní ženy iný význam a opačne.

Muž hovorí:

1. Prepáč, že meškám, bola dopravná zápcha.
2. Mrzí ma, že som na teba vyletel, ale kritizovala si ma.
3. Prepáč, že som nezavolal, mal som veľa práce.
4. Mrzí ma, čo som povedal, ale tvoj štýl reči ma urazil.

Žena počuje:

1. Buď rada, že som vôbec prišiel.
2. Urobila si chybu, čakal som ospravedlnenie.
3. Nemáš právo hnevať sa na mňa. Pracoval som aj pre teba.
4. Ty si začala.

Žena hovorí:

1. Ako môžeš chodiť domov tak neskoro?
2. Ako si na to mohol zabudnúť?
3. Kam sa stále ponáhľaš?
4. Ako si to mohol urobiť?

Muž počuje:

1. Si nezodpovedný.
2. Nemôžem sa na teba spoľahnúť.
3. Vôbec ti na mne nezáleží.
4. S tebou nebudem šťastná nikdy.

Čo tak skúsiť to?

Berte to ako krátku, päťminútovú rodinnú písomku. Ponúkam vám zoznam potrieb mužov a žien. Najprv sú uvedené chaoticky.
Prednostné potreby žien: rešpekt, oddanosť, starostlivosť, porozumenie, bezpečie, potvrdenie vlastnej hodnoty.
Prednostné potreby mužov: priazeň, dôvera, obdiv, uznanie, ocenenie, povzbudenie.
A teraz vytvorte podľa vás správne poradie a porovnajte ho s odborným výskumom.
Prednostné potreby žien: starostlivosť, porozumenie, rešpekt, oddanosť, potvrdenie vlastnej hodnoty, bezpečie.
Prednostné potreby mužov: dôvera, uznanie, ocenenie jeho činnosti, obdiv, priazeň, povzbudenie.
Známkovanie je ako pri diktáte. Každé nesprávne poradie zníži známku. Prepadli ste? Ak áno, vaša známka naznačuje, čo viete o mužskom a ženskom svete. Všetko sa však dá napraviť.

Pozornosti nikdy nie je dosť

Po slávnostnom obede odchá- dza manželka do kuchyne urobiť poriadok. Pozorný manžel za ňou kričí:
„Nie, drahá! Nechcem aby si v deň svojich narodenín umývala riad. Nechaj si to na zajtra.”
Na to, aby bol v rodine raj, je potrebné, aby bol jeden voči druhému pozorný, láskavý, no najmä aby bol medzi nimi prítomný Boh. Pretože raj bez Boha nie je možný.

Zdraví JOZEF LUSCOŇ, SDB

Slovenská mládež má v nebi svoju Máriu Gorettiovú

K martýriu Anky Kolesárovej

„To nie je starena, ale dievča!” vykríkol vojak po rusky a opito zamľaskal nad svojím odhalením. Anka, zakrútená v čiernych háboch svojej nebohej mamy, sa mu pokúšala vymknúť z rúk, ale on ju ťahal von. Vraj ak sa bude vzpierať, vystrelí. Vytrhla sa mu a skočila späť do pivnice, odkiaľ pred chvíľou vyšla, aby „osloboditeľovi” podala nejaké jedlo. Vojak za ňou. Otec Ján Kolesár, prezývaný Hruška, a susedia, ktorí sa spolu ukrývali pri prechode frontu roku 1944, nemali proti jeho automatu šancu. „Rozlúč sa s otcom,” povedal s namierenou zbraňou. Dievča vykríklo: „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!” Dve rany ukončili život šestnásťročnej mučenice, ktorá si zvolila radšej smrť ako hriech.

Pred 58 rokmi na sviatok svätej Cecílie 22. novembra získalo Slovensko, zvlášť mladí, ďalšiu orodovníčku. Proces blahorečenia Anky Kolesárovej z Vysokej nad Uhom neďaleko ukrajinských hraníc inicioval správca Univerzitného pastoračného centra (UPC) v Košiciach Pavol Hudák. Už miestny farár - dekan Anton Lukáč - pripísal k zápisu o smrti vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom poznámku „obeť svätej čistoty”. Podľa zápisu posilňoval Anku pri hrdinskom čine eucharistický Kristus, lebo predtým pristúpila k svätej spovedi a svätému prijímaniu. Svedectvo podpísalo päť svedkov. O trinásť rokov pochovávali vedľa Ankinho hrobu jej otca. Od jej rakvy sa odvalila hlina a svedkovia zazreli drobné kvety, aké v skorom jarnom období nerástli. Zázrak ich však skôr vyľakal, ako potešil: totalitný boj proti Cirkvi a zvelebovanie sovietskeho priateľstva nepriali svätici zavraždenej rukou ruského „brata”. „Pozor na jazyk!” radili jeden druhému.
Dnes pekný pomník Anky Kolesárovej a jej rodičov stále zdobia kvety a pred dvoma týždňami posvätil košický pomocný biskup Bernard Bober pred cintorínom jej sochu. Postava v nadživotnej veľkosti má ruky bezmocne spustené pri tele a z hrude jej vychádza prameň kvetov. Prvý hold jej vzdali mladí účastníci Púte radosti, ktorá sa v rodisku mučenice konala už pätnásty raz. Stovky mladých tu od roku 1999 štyrikrát ročne objavujú pod Ankiným dohľadom krásu priateľstva a čistej lásky, spoznávajú ľudí podobného ladenia zo všetkých kútov Slovenska a nadväzujú vzťahy.
Od začiatku prichádza medzi nich aj Ankina rovesníčka a kamarátka Mária Budišová, ktorá si v kruhu zvedavých pohľadov vždy rada zaspomína... Na debaty na lavičke v záhrade, kde spievali mariánske pesničky; na dlhé zimné večery, keď sa u Kolesárovcov v nerozlučnej kamarátskej štvorici učili priasť; na pranie a kúpanie v Uhu i na varenie pirohov na Luciu. „Anka na svoje papieriky zabalené v ceste napísala namiesto mena krížik,” vracia sa pani Budišová k poslednej Lucii pred priateľkinou tragickou smrťou. Prečo? Dôvod nechcela kamarátkam prezradiť - vraj ju „niečo” do toho nútilo. Jej divná predtucha neskôr zosilnela a Anka sa začala obliekať do čierneho.
„Štyri týždne sme tu mali vojnu. Nemci si u nás urobili pozorovateľňu, bolo to ťažké. V prvej línii sa valili opití trestanci zo sovietskych žalárov. V tú noc nebolo v dedine veľa vojakov - už dva dni sa takmer nestrieľalo. Ráno išla matka ku krave a vrátila sa so zvesťou, že u susedov zabili Anku. Skryli ma, poprikrývali, ale Rusi už boli v Košiciach...” Svoje spomínanie kon-čí pani Budišová povzbudením: „Je dobre, že sem chodíte, takéto stretávanie je výborná vec. Treba žiť vo vzájomnej úcte a láske, lebo to dnešný svet potrebuje najviac.”
Zo zážitku mladých ľudí na Púti radosti sa zrodila aj choreografia na tému Ankinho života a jej posolstva čistoty s ná-zvom Slza radosti. Od premiéry pred tromi rokmi sa mladí z košického UPC predstavili už na desiatkach javísk. Symbolika pohybu, farieb a svetla hovorí bez slov - rečou umenia, ktorú možno počúvať hoci stokrát. „Slzu radosti som videl takmer pri každom predstavení, pozerám ju na videu a stále mi má čo povedať,” priznal sa otec Pavol Hudák. Náš národ podľa neho potrebuje hrdinov viery, či skôr - potrebuje uznať svojich hrdinov viery, ktorí v jeho dejinách nechýbajú. „My však nevieme spomedzi seba nikoho pozdvihnúť, máme problém niekomu povedať, že je dobrý, radšej ohovárame,” naráža na známe „keď mne koza - tebe krava” a pridáva humorný postreh, že naším jediným hrdinom je Jánošík, ktorý nás naučil iba kradnúť...
Anka Kolesárová ponúka iné hodnoty. Cesta k nim je užšia a menej pohodlná, ale z neba sa k nám vystiera nejedna pomocná ruka. Vrátane drobnej dievčenskej rúčky slovenskej priateľky Márie Gorettiovej.

Terézia kolková

Anka Kolesárová

Na teba, Anka, hľadím rozochvený,
na tvoje veľké čisté srdce, sny,
si obrazom a chválou ženy,
čo dáva život v láske bolestný.

Čistotu nebies v modrej zátočine
zrkadlia tvoje oči, tvoja prestrelená hruď,
pri tvojom hrobe riava tichých sĺz sa rinie,
cítime tajný vánok lásky Božej duť.

Za lásku život dala si v tej strašnej vojne,
vodíš nás k výškam, čo len čistá duša má,
keď nesie v sebe požehnanie hojné
a láske Božej pokorne je oddaná.

Pri tebe, Anka, život stále svieti,
ten, ktorý nevyspytateľne večný je,
kiež v našom srdci oheň svätý vznieti
a smútky naše tichým jasom prikryje.

Svieť nám jak hviezda jasná v tmavej zemi,
svieť nám v údolí sĺz jak dúha ružová.
Pri tebe modlíme sa rozochvení,
prosíme, primlúvaj sa za nás u Boha.

Svetloslav Veigl
Kráľová pri Senci 29. apríla 2002
T. K.

hore na zoznam rubrík...

tiráž

kontakt