|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2001
archív - ročník 2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Jeruzalem, matka všetkých národov
Ján Pavol II. na audiencii 13. 11. 2002
Na obvyklej generálnej audiencii bolo prítomných vyše 7-tisíc
pútnikov z 15 krajín. Témou dnešnej katechézy bol Žalm 87.
„Spev o Jeruzaleme, meste pokoja a matke všetkých miest, je, žiaľ,
vo veľkom rozpore s dejinnou skúsenosťou, ktorú toto mesto prežívalo.
No práve modlitba má vzbudzovať dôveru a dodávať nádej.
Všeobecný pohľad 87. žalmu nám umožňuje myslieť aj na hymnus z Knihy proroka
Izaiáša, ktorý vidí prichádzať na Sion všetky národy, aby počúvali Pánov
hlas a znovu objavili krásu pokoja: takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich
kopijí viničné nože (porov. 2, 2-5). V skutočnosti náš žalm sa nesie vo
veľmi odlišnom smere, ktorý nevedie na Sion, ale naopak, od neho. Žalmista
v ňom vidí pôvod všetkých národov.
Potom, čo žalm vyhlásil primát svätého mesta - nie pre jeho historické
či kultúrne zásluhy, ale iba preto, lebo Boh naň vylial svoju lásku (porov.
Ž 87,1-3) - otvára sa oslave tohto univer- zalizmu bratstva všetkých národov.”
Sion - Božie mesto
„Sion je tu oslavovaný ako matka celého ľudstva, nie iba Izraela. Takéto
tvrdenie má mimoriadny význam. Žalmista si to uvedomuje a zdôrazňuje:
Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie (verš 3). Ako to, že toto skromné
hlavné mesto jedného malého národa môže byť predstavené ako pôvod oveľa
mocnejších národov? Prečo by mal mať Sion túto nesmiernu výhodu?
Odpoveď je v tej istej vete: Sion je matkou celého ľudstva, lebo je mestom
Božím a stojí na základoch Božieho plánu. Všetky dôležité miesta zeme
majú vzťah s touto matkou: Rahab, teda Egypt, veľký západný štát; Babylon,
dobre známa východná mocnosť; Tyrus, ktorý predstavuje ľud obchodníkov
zo severu; Etiópia zastupujúca ďaleký juh a Palestína - takisto dcéra
Sionu - strednú oblasť.
V duchovnej matrike Jeruzalema sú zapísané všetky národy zeme. V žalme
sa trikrát opakuje formula: Tí všetci sa tam zrodili (porov. verše 4,
5, 6). Je to právnický výraz, ktorým sa vtedy vyjadrovalo, z ktorého miesta
pochádzala tá ktorá osoba a teda mala plnosť občianskych práv svojho národa.
Je dojímavé sledovať dokonca aj národy považované za nepriateľské voči
Izraelu, ako vystupujú do Jeruzalema, kde sú však prijaté nie ako cudzinci,
ale príbuzní. Žalmista dokonca premieňa procesiu týchto národov na Sion
v zborový spev, pričom ... spievajú ako pri tanci: V tebe sú všetky moje
pramene (porov. verš 7). Z Božieho mesta tečie prúd vody oživujúci celý
svet, ako o tom hovorili aj proroci (porov. Ez 47, 1-12; Zach 13, 1; 14,
8; Zjv 22, 1-2).
V Jeruzaleme musia všetci objaviť svoje duchovné korene, cítiť sa ako
vo vlasti, zísť sa ako členovia jednej rodiny, objímať sa ako bratia vracajúci
sa do svojho domova.
Ako úsek skutočného medzináboženského dialógu Žalm 87 spája univerzalistické
dedičstvo prorokov a predchádza kresťanskú tradíciu, ktorá prirovnáva
tento žalm k nebeskému Jeruzalemu, o ktorom sv. Pavol hovorí, že je slobodný
a je našou matkou, a má viac synov ako Jeruzalem, ktorý je hore (porov.
Gal 4, 26-27). Rovnako hovorí aj Kniha zjavenia, keď ospevuje Jeruzalem,
ktorý zostupuje z neba, od Boha (21, 2 a 10).
V súlade so Žalmom 87 aj Druhý vatikánsky koncil vidí v univerzálnej Cirkvi
miesto, kde sa zišli ,všetci spravodliví počnúc od Adama, cez spravodlivého
Ábela až po posledného vyvoleného. Slávnostné zavŕšenie nastane na konci
čias’ (LG 2).”
Mariánsky rozmer Žalmu 87
„Cirkevné chápanie žalmu v kres-ťanskej tradícii vidno aj v mariologickom
svetle. Jeruzalem bol pre žalmistu skutočnou metropolou, to jest mestom
- matkou, v ktorej bol prítomný sám Pán (porov. Sof 3, 14-18). V tomto
svetle kresťanstvo oslavuje Pannu Máriu ako žijúci Sion, v ktorého tele
sa zrodilo vtelené Slovo a v dôsledku toho sa znovuzrodili Božie deti.
Aj cirkevní otcovia od Ambróza z Milána po Atanázia z Alexandrie, od Maxima
Vyznávača po Jána Damascénskeho, od Cromazia z Aquileje po Germana z Konštantínopolu
- všetci sú zajedno v tomto kresťanskom chápaní 87. žalmu.”
Gregor z Nareku o úcte k Márii
„Započúvajme sa teraz do slov majstra arménskej tradície Gregora z Nareku
(950-1010), ktorý v jednom traktáte o Panne Márii hovorí: ,Utiekajúc sa
pod tvoj najdôstojnejší a mocný príhovor, cítime sa chránení, ó, svätá
Božia Rodička. Nachádzame posilu a odpočinok.
V tieni tvojej ochrany ako v zátiší opevneného múru; múru, ktorý je ozdobený
najčistejšími briliantmi; múru, z ktorého srší oheň a preto je neprekonateľný
zločincami a nemôžu sa k nemu priblížiť krutí zbojníci. Je to múr, obkolesený
zo všetkých strán, ktorého základy podľa Dávida položil Najvyšší (porov.
Ž 87, 1 a 5). Je to podľa sv. Pavla mocný múr nebeského mesta, kde si
prijala všetkých obyvateľov, aby sa skrze telesné zrodenie Boha stali
deťmi pozemského Jeruzalema. Preto ich pery žehnajú tvoj panenský život
a všetci ťa uznávajú za príbytok a chrám toho, ktorý je podstatou Otca.
Správne teda o tebe povedal prorok: Boh je naše útočište a sila aj najistejšia
pomoc v súžení (porov. Ž 46, 2)’; (Testi mariani del primo millennio,
IV, Rím 1991, s. 589).”
Deň migrantov a utečencov
Ján Pavol II. pred Anjel Pána 17. 11. 2002
„Dnes sa v Taliansku slávi Deň migrantov a utečencov, každoročná pripomienka
vyzývajúca cirkevné i občianske spoločenstvo zamýšľať sa nad týmto dôležitým
a zložitým sociálnym javom.
Za tému tohtoročného slávenia talianski biskupi zvolili výrok apoštola
Pavla: Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu
slávu (Rim 15, 7). Tým, že je Kristus prijímaný v každom človeku, Boh
sa stal pútnikom po cestách času, aby všetkým priniesol evanjelium lásky
a pokoja. Ako sa pri kontemplovaní tohto tajomstva neotvárať prijatiu
a ako neuznávať, že každá ľudská bytosť je synom jediného nebeského Otca,
a teda aj našim bratom?
Žijeme v čase hlbokých zmien zasahujúcich osoby, etnické skupiny a národy.
Aj dnes zaznamenávame ťažké nerovnosti, najmä medzi severom a juhom sveta.
A práve to vedie k tomu, že zem, ktorá sa stáva čoraz väčšmi ,globálnou
dedinou’, je, bohužiaľ, pre jedných miestom chudoby a strádania, kým v rukách
druhých sa sústreďuje veľké bohatstvo. V tejto súvislosti vyvstáva nebezpečenstvo,
že ten ,druhý’ je neraz považovaný za konkurenta, tým viac, ak je ,odlišný’
jazykom, národnosťou či kultúrou.
Preto je dôležité, aby sa šíril duch prijatia, ktorý by sa prejavoval
v sociálnych vzťahoch osobitne najmä voči tým, ktorí to potrebujú. Každý
je povolaný prispievať k vytváraniu lepšieho sveta tým, že začne vo vlastnom
životnom prostredí, kde žije a pôsobí. Zo srdca si prajem, aby sa rodiny,
združenia, cirkevné aj občianske spoločenstvá čoraz väčšmi stávali základňou
rozvíjania pohostinnosti, občianskeho súžitia a plodného dialógu. A potom
prisťahovalci nech zo svojej strany dokážu rešpektovať zákony štátu, ktorý
ich prijíma, a tak prispievať k ľahšiemu zaradeniu sa do nového spoločenského
kontextu.
Mária, ,Panna pohostinnosti’, je obrazom a vzorom Cirkvi, ktorá musí byť
pohostinným domom pre všetkých ľudí a všetky národy. Aby Boh mohol vziať
na seba našu ľudskú prirodzenosť, klopal na dvere Máriinho srdca a dostal
od nej ,áno’ plné viery a lásky. Nech nám ona pomáha, aby sme boli otvorení
na potreby bratov, ktorí sa ocitli vo väčších ťažkostiach.”
Podľa VR
|
