Slovenská provincia Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža si na sviatok sv. Alžbety pripomína 75 rokov od svojho založenia. Pri tejto príležitosti si jej členky s vďakou spomenuli na 551 zomretých sestier, ktoré svojím zasvätením, prácou a utrpením budovali jej dejiny. Za Božie vedenie a jeho prítomnosť od počiatku pôsobenia sestier Svätého kríža na Slovensku a 75 rokov trvania samostatnej provincie spoločne vzdala vďaku Najvyššiemu pri svätej omši 16. novembra v Kostole Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach.

Počiatky účinkovania Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža na Slovensku siahajú však oveľa hlbšie - až do roku 1865, keď do Chyzeroviec pri Zlatých Moravciach prišli prvé tri sestry zo Švajčiarska, aby sa venovali opatere chorých. Od roku 1875 na požiadanie grófky Pálfiovej začali sestry účinkovať aj v Bratislave a o tri roky neskôr sa ujali vedenia dievčenskej školy a detskej opatrovne v Haniske pri Košiciach. Neskôr pôsobili aj v dievčenskej ľudovej škole v Zavare a Šemši, v ľudovej škole v Pečeňadoch, v dome dôchodcov v Skalici, ako aj v trnavskej a lučeneckej nemocnici. Sestry pôsobiace na Slovensku boli pod správou Moravskej a od roku 1913 Uhorskej provincie. Po vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky sa slovenské sestry z Maďarska vrátili na Slovensko. Aby bolo možné pôsobenie sestier na Slovensku organizačne dobre zvládnuť, generálna predstavená kongregácie Terézia Becková zriadila roku 1923 na Slovensku vlastný Komisariát so sídlom v Podunajských Biskupiciach, kde sa 6. októbra 1923 konala obliečka prvých 20 noviciek.

Z histórie kongregácie: Ideme z továrne s nákupom.

Slovenská provincia sv. Alžbety bola ustanovená dekrétom Svätej stolice zo 6. augusta 1927 a 19. novembra 1927 na sviatok svojej patrónky začala svoju činnosť pod vedením prvej provinciálnej predstavenej sestry Theodózie Hossovej. V tom roku mala 230 sestier, 28 noviciek a 89 kandidátok. Sestry pôsobili na 18 pracoviskách.
Zriadenie provincie znamenalo nový rozkvet kongregácie na Slovensku až do roku 1949, keď mala 541 sestier, 21 noviciek a 138 kandidátok. Rok 1950 bol časom najtvrdších skúšok pre všetkých rehoľníkov. Prvý signál na likvidáciu sestier prišiel pred ukončením školského roka v júni 1950. Všetky rehoľné učiteľky dostali z Povereníctva školstva pozbavujúce dekréty. Zo zdravotníctva boli ako prvé prepustené sestry zo sanatória v Tatranskej Lomnici a vo Vyšných Hágoch. Dňa 27. septembra boli v troch skupinách vyvezené sestry z Podunajských Biskupíc - zdravé a mladé sestry na Štátne majetky do Budmeríc, neskôr do tovární v českom pohraničí, staré sestry do Ladcov a choré do Belušských Slatín a ďalších miest. Začali sa roky putovania, strádania, neistoty a útlaku zo strany štátu. Skupiny sestier boli od seba izolované, bez vzájomného kontaktu. Život provincie bol znemožnený.

Milosrdné sestry pôsobia aj na školách

Roku 1968 sa sestry z Čiech smeli vrátiť na Slovensko. Do tohto obdobia spadá aj začiatok pôsobenia sestier v Cerovej, kde sa začalo s opravou starého kaštieľa a zriadil sa tu charitný dom pre staré a choré sestry. Od 1974 do 1996 tu bolo aj vedenie provincie. Od roku 1990 život provincie začína nanovo pulzovať. Sestry začali pracovať v nemocniciach a školách, prichádzajúce kandidátky sa môžu formovať v zriadených noviciátnych domoch.
Rozvíja sa tiež misijná činnosť provincie, ktorá má v našej provincii svoju tradíciu. Slovenské sestry Svätého kríža pred rokom 1950 pracovali ako misionárky v Číne a v Indii, v roku 1990 odišli aj do Rumunska medzi tamojších Slovákov a v marci 2002 sa tri rehoľníčky zapojili do misijnej činnosti v uralskom meste Perm. V súčasnosti má Slovenská provincia 256 sestier pôsobiacich na 19 miestach na Slovensku a v dvoch farnostiach v Rumunsku.
Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža ako spoločenstvo Katolíckej cirkvi koná charitatívne, sociálne a pastoračné služby podľa úmyslu a v duchu zakladateľov, ktorí každú činnosť prispôsobili požiadavkám doby.

Milosrdné sestry Svätého kríža
Snímky: archív Slovenskej provincie milosrdných sestier

PÚŤ RADOSTI VO VYSOKEJ NAD UHOM

Ani nepriazeň počasia neodradila asi 400 mládežníkov z celého Slovenska od účasti na XV. púti radosti, ktorá sa uskutočnila 9. a 10. novembra vo Vysokej nad Uhom v Michalovskom dekanáte. Program podujatia sa začal svätou omšou, ktorú celebroval pomocný biskup košickej arcidiecézy Mons. Bernard Bober.
Podľa koordinátora Univerzitného pastoračného centra v Košiciach Róberta Čerňáka témou stretnutia boli slová „múdrosť lásky”. Práve tento rozmer v živote mnohých veriacich chýba. Pod slovom láska si neraz predstavujú mnohé nepodstatné veci, najmä mladí veriaci nevidia to, čo by mal uzrieť práve kresťan. Príkladom pre mladých ľudí by mala byť Anka Kolesárová, mladá, len šestnásťročná dievčina, ktorá radšej obetovala svoj život, akoby sa bola podvolila násilníkovi, ktorý chcel siahnuť na jej nevinnosť. Z vďaky za tento hrdinský čin jej rodáci vo Vysokej nad Uhom odhalili pamätník. Sochu symbolizujúcu duchovnú krásu dievčaťa - ženy, vytvoril z bieleho travertínu prešovský sochár Marián Urban. Záujem mladých o Púť radosti z roka na rok narastá, aj preto organizátori už teraz pripravujú ďalšie stretnutie, ktoré sa vo Vysokej nad Uhom uskutoční 14. februára 2003 na deň sv. Valentína.

MSKA/Daniela Pirschelová

Zasvätenie slovenského národa

Podľa príkladu biskupov z roku 1947, ktorí vtedy zostavili modlitbu zasvätenia národa Božskému Srdcu, odporúča sa na sviatok Krista Kráľa zasvätenie ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Túto iniciatívu šíria členovia Bratstva Božského Srdca Ježišovho, ktorých je na Slovensku 17 910.

Kňazom vo farnostiach sa odporúča, aby sa spoločne s veriacimi pred vystavenou Oltárnou sviatosťou zasvätili Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu práve na sviatok Krista Kráľa. Modlitbu zasvätenia slovenského národa sa po prvýkrát modlili slovenskí biskupi 5. júla 1947, na sviatok sv. Cyrila a Metoda na Starých Horách, a potom pri rozličných príležitostiach v mnohých kostoloch veriaci so svojimi biskupmi a kňazmi. Ako nás usmerňuje súčasné liturgické Direktórium 2002, kto sa zúčastní na verejnom recitovaní modlitby Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia, môže za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Zasvätenie sa môže konať v rámci krátkej poklony po modlitbe po prijímaní, alebo osobitne pri popoludňajších pobožnostiach. Ideálne by bolo úprimne obnoviť zasvätenie národa na všetkých púťach, vo všetkých kostoloch Slovenska, vo všetkých rodinách na Slovensku a vo všetkých slovenských srdciach doma i v zahraničí. Modlitba Zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa nachádza v Modlitebníku pre verejné pobožnosti (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001) na stranách 593-600.

-peh-

Koncertovali pre ženy v núdzi

Azylové domy pre osamelé matky a týrané ženy podporil benefičný koncert, ktorý pri príležitosti 13. výročia vyhlásenia Dohovoru o právach dieťaťa OSN pripravilo Fórum života. Program nedeľného večera 17. novembra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave tvorilo okrem umeleckého slova a džezovej, folklórnej, gospelovej i klasickej hudby predstavenie jednotlivých členov Fóra života. „Naším cieľom je osveta a následne účinnejšia pomoc ženám v núdzi,” povedala na tlačovej besede pred koncertom koordinátorka Fóra života Marcela Dobešová.
Združenie Áno pre život, ktoré azylové domy prevádzkuje, a ostatné organizácie sa snažia presadiť namiesto doterajšieho riešenia zlej rodinnej situácie odoberaním detí do ústavnej starostlivosti posilnenie zdravej rodiny. Štát totiž stále niekoľkonásobne viac podporuje detské domovy ako domovy pre osamelých rodičov. „Osemdesiat percent žien, ktoré u nás hľadajú pomoc, pochádza z detských domovov a zvyšok z rozvrátených rodín, takže ani nevedia, ako má rodina vyzerať,” argumentovala M. Dobešová.
Áno pre život so sídlom v Rajeckých Tepliciach prevádzkuje domov pre osamelých rodičov a útulok pre ženy. V súčasnosti poskytujú azyl deviatim ženám a štrnástim deťom z celého Slovenska. Ich umiestnenie nezverejňuje v záujme ochrany týraných žien, prípadní záujemcovia sa však môžu kontaktovať na adrese Riečna 10, 013 13 Rajecké Teplice, 041/5498 094, 0903/534 894, apz@marta.sk. Ženy bývajú v centrách maximálne rok a potom odchádzajú s pomocou Áno pre život do podnájmov alebo späť k rodine. „Chceme, aby sa nespoliehali iba na službu druhých a na sociálne dávky, a preto pripravujeme aj pracovné dielne, ktoré by mali začať fungovať do septembra 2003,” povedala Anna Verešová z Áno pre život. Výrobný program bude zameraný na jednoduché činnosti ako krajčírstvo alebo cukrárstvo. Umiestnenie dielní priamo v útulkoch má zároveň riešiť problém s ukrývaním týraných žien. To prináša ďalšie výdavky na výstavbu takýchto objektov. Áno pre život však ako neštátna sociálna organizácia čelí finančnému nedostatku. „Príspevok štátu by v plnej výške pokryl 28 percent našich prevádzkových nákladov, pričom reálne dostávame iba 50 percent plnej výšky, čiže 700 až 800 korún na jedného človeka,” vysvetlila M. Dobešová. Vybavovanie sociálnych dávok pre ženu s deťmi na úteku trvá podľa A. Verešovej až 3 — 4 mesiace, počas ktorých sú úplne bez prostriedkov. Tieto problémy by malo riešiť prijatie lepšieho zákona o sociálnej pomoci a lepšia spolupráca so štátnymi inštitúciami. Najúčinejšou prevenciou je však výchova k zodpovednému rodičovstvu. „Riešime následky hedonistického štýlu života’,” konštatovala Mia Lukáčová z Donum vitae.
Občianske združenie Áno pre život môžu darcovia podporiť na čísle účtu 0421339803/0900 Slovenská sporiteľňa, a. s., Rajecké Teplice, názov účtu: Áno pre život.

TERÉZIA KOLKOVÁ

V ústrednom areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Trnave 8. novembra slávnostne otvorili očnú kliniku. Medzi hosťami tohto podujatia bol aj bratislavsko-trnavský arcibiskup metropolita Mons. Ján Sokol, ktorý vyzdvihol aj na základe vlastných skúseností úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti v trnavskej nemocnici. Zároveň poprial Božie požehnanie lekárom, sestričkám a všetkým pracovníkom novozriadenej kliniky pri pomoci chorým.

Text a snímka: Peter Kresánek

PETROVANY — Pomocný biskup košickej arcidiecézy Mons. Bernard Bober posvätil 2. novebra novopostavený Dom nádeje. Na svätej omši, ktorú celebroval Mons. Bober boli prítomní aj zástupcovia Krajského úradu v Prešove. Vzácnych hostí a prítomných veriacich privítal starosta obce Mgr. Miroslav Sopko, ktorý sa staral a koordinoval päťmiliónovú stavbu Domu nádeje. Biskup Bober v homílii povzbudil petrovianskych veriacich k intenzívnej modlitbe za tých, ktorí už nie sú medzi nami, boli však tými, ktorými sme my dnes, ale raz budeme aj my tými, ktorými sú oni dnes. Nový Dom nádeje je symbolom vzkriesenia a večného života. Pri svätej omši sa v rámci ekumenizmu k veriacim prihovoril aj prešovský evanjelický zborový farár Ján Bakalár. Dom nádeje v Petrovanoch bude slúžiť miestnym rímskokatolíkom, ale aj menšinovým evanjelikom.

JOZEF JACKO

HOKEJKY, JEŽIŠ A BETÓN

Betónová plocha sa spolu s fiktívnou Ježišovou výzvou: „Rýchlo poď, oddnes hráš v mojom družstve!” stala symbolom 2. ročníka šaštínskej hokejbalovej ligy 2002/2003, ktorej hlavným organizátorom je internát pri Gymnáziu Jána Bosca v Šaštíne-Strážach. Séria zápasov o prvé miesto sa rozbehla 4. novembra slávnostným programom. „Každý týždeň sa hrá 4 alebo 6 stretnutí,” informoval Ján Holubčík SDB, ktorý vyzdvihol evanjelizačný charakter akcie. K jej atmosfére prispeli aj výtvarné práce inštalované okolo ihriska. Do súčasného ročníka sa zapojilo 10 družstiev s takmer 80 hráčmi, z ktorých mnohí stáli na betónovej ploche po prvý raz. „Sme nový tím a predtým sme hokejbal nehrávali. Naším cieľom je zašportovať si a udržať sa v lige,” naznačili svoje ambície hráči z mužstva Šakali. Zápasy potrvajú približne do marca a ich aktuálne výsledky sú aktuálne zverejňované na internetovej stránke www.shl.szm.sk.

Martin Ližičiar
Snímka: L. Miko SDB

Syn doputoval za matkou

Relikvia sv. Augustína na Gymnáziu sv. Moniky

Príbeh sv. Augustína, ktorý sa odvrátil od neviazaného života a po viacročných modlitbách svojej matky Moniky sa nechal pokrstiť, stal sa kňazom, biskupom a napokon aj učiteľom Cirkvi, je dostatočne známy. Menej známy je fakt, že po šestnástich storočiach našiel tento svätec cestu k svojej matke druhýkrát.

Všade, kde sa nachádzajú ostatky svätých, sa dejú podľa tradície Cirkvi skryté či otvorené zázraky. Takýmto miestom uzdravenia, modlitieb príhovoru sa stala aj kaplnka Gymnázia sv. Moniky v Prešove, pod ktorého strechou sa v októbri stretli štyri relikvie. Pozostatky sv. Moniky, sv. Mikuláša Tolentínskeho a sv. Kláry od Kríža (o ktorých sme písali v KN 21/2002) doplnili ostatky sv. Augustína. Prešovské gymnázium sa tak stalo jediným miestom na zemi, kde sa nachádzajú relikvie jedného z najznámejších svätcov staroveku spolu s ostatkami jeho matky. Cesta k tomu však nebola jednoduchá.
Už tri relikvie na jednu kaplnku školy, ktorá funguje menej ako desaťročie, predstavujú nesmierne duchovné bohatstvo, akým sa môže na Slovensku pochváliť len málo stáročných chrámov. Napriek tomu sa kompetentní usilovali „zbierku” doplniť o najvzácnejší poklad - relikviu sv. Augustína. „Gymnázium sv. Moniky sa od svojich počiatkov usiluje riadiť filozofiou sv. Augustína, ktorá sa v jednoduchosti dá zobraziť symbolom horiaceho srdca na otvorenej knihe,” vysvetľuje riaditeľka školy PhDr. Anna Hermanovská. „Otvorená kniha predstavuje vzdelanosť, horiace srdce zasa nadšenie, dobrotu, blízkosť. My sa na našej škole teda usilujeme skĺbiť odovzdávanie vedomostí s výchovou.” Výsledky školy prameniace z tohto postoja oslovili aj osobného tajomníka Jána Pavla II. Mons. Stanislava Dziwisza, ktorý v liste adresovanom riaditeľke školy napísal: „Som pevne presvedčený, že si zasluhujete relikviu sv. Augustína. Žiaľ, nemám možnosť splniť túto prosbu, lebo vo Vatikáne nemáme k dispozícii relikvie tohto svätca.” Ostatky biskupa z Hippo totiž patria medzi najžiadanejšie relikvie na svete a musia byť uložené v každom kapitulárnom kostole (myšlienku kapitúl podnietil práve sv. Augustín). Jediné miesto, kde sa relikvie dali získať, bola talianska Pavia. Tumba s ostatkami sv. Augustína sa však otvára len raz za päťdesiat rokov a naposledy to bolo roku 1968. Napriek tomu nádej neumierala. Predstavitelia augustiniánskej rehole zistili, že na východnom Slovensku sa nachádza jedna relikvia a vďaka ústretovosti správcu farnosti Čaňa ThDr. Cyrila Hišema, ktorý ju škole poskytol, si „stratený” syn našiel cestu k svojej matke Monike. „Sme vďační sv. Augustínovi, že prišiel medzi nás. Sme vďační Bohu, že aj takýmto osobitným spôsobom nám dáva najavo svoju lásku a cez relikvie svätých sprostredkúva požehnanie našej škole. Budeme sa usilovať byť tohto vyznačenia hodní,” dodáva dr. Hermanovská.

RASTISLAV TURÁK

Bratislava — Koncom októbra sa v Petržalke za účasti správcu Farského úradu Povýšenia Svätého kríža P. Františka Kohúta SDB konalo jesenné stretnutie manželov — animátorov z Hnutia kresťanských rodín, ktorí sa podieľajú na príprave snúbencov na manželstvo vo farnostiach Bratislavského dekanátu. Cieľom podujatia bolo oboznámiť sa s prípravou snúbencov v tejto bratislavskej farnosti, ako aj výmena skúseností animátorov. Ako uviedol P. Kohút, na stretnutí sa ukázala potreba neustáleho posväcovania sa animátorských manželských párov, aby pravdivo svedčili o Božej láske.

-kah-

Prietržka — Svätou omšou, ktorú celebroval riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku vdp. František Kapusňák, sa 19. októbra začala Misijná akadémia. Mladí veriaci z miestnej farnosti v nej priblížili život v misiách a v najchudobnejších oblastiach našej planéty a po programe sa prítomným prihovoril vdp. Kapusňák. Účastníci sa rozišli nielen s hlbšími vedomosťami o činnosti misií, ale aj s poznaním, že ich nestačí iba finančne podporovať, ale predovšetkým je potrebné sa za ne modliť.

Ondrej Michálik

Spišská Kapitula — Veriaci Spišskej diecézy si 20. októbra pripomenuli 523. výročie posviacky Katedrály sv. Martina. Svätú omšu v jubilujúcom chráme za účasti veriacich, rehoľných sestier, bohoslovcov, kňazov i oboch pomocných biskupov, Mons. Štefana Sečku a Mons. Andreja Imricha, celebroval spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. V homílii zdôraznil význam chrámu pre život Cirkvi: „Kostol je naozaj potrebný na zhromažďovanie Božieho ľudu, aby rástol, aby sa mal kde stretávať a počúvať Božie slovo, sláviť eucharistickú obetu i ostatné sviatosti. Prijímať, posväcovať sa, to sa nedá bez kostola. Na druhej strane sa zdôrazňuje, že plošná pastorácia už nepostačuje, že treba aj hnutia, aj oslovovať ľudí — najmä takých, ktorí sa akoby stratili pre Cirkev. Treba ich oslovovať a privádzať, ale zasa ich môžeme priviesť len do kostola.” Biskup Tondra zároveň povzbudil prítomných, aby s radosťou prichádzali do chrámu. Pripomenul, že dnešný sviatok je pre veriacich uvedomením si ich príslušnosti k Spišskej diecéze, do ktorej patria.

PAVOL JURČAGA

Nitrianske Pravno — Pod záštitou diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža sa 21. a 22. októbra na farskom úrade konali formačné dni novokňazov Banskobystrickej diecézy. Novokňazi mali možnosť vypočuť si prednášku ThDr. Stanislava Vargu, biskupského vikára pre stálu formáciu kňazov, na tému Slúženie svätej omše. Prednášajúci vyzval novokňazov, aby sa vyhýbali zmechanizovanému slúženiu Eucharistie a aby tak skutočne obnovená liturgia formovala duše ľudí. Hlavným celebrantom spoločnej slávnostnej svätej omše bol Mons. Baláž. Po omši absolvovali novokňazi krátke stretnutie so sestrami sv. Vincenta de Paul v miestnom kláštore. V ďalšej prednáške sa ThDr. Gabriel Brendza, vedúci Katedry cirkevných dejín na Teologickom inštitúte v Badíne, zameral na Počiatky a vznik kňazského seminára v Banskej Bystrici. Formačné stretnutie novokňazov sa ukončilo diskusiou s diecéznym biskupom.

Rádio Lumen/Katarína Džubáková

hore na zoznam rubrík...

tiráž

kontakt