|
|
|
|
24. novembra 2002 |
47 / 2002 |
||
|
zo sveta |
|||
|
|
|||
|
|
Misijný záber do informačnej kultúryTalianska biskupská konferencia zorganizovala od 7. do 9. novembra azda svoju najväčšiu tohtoročnú akciu - Kongres o kultúre v informačnom veku. V jeho závere Ján Pavol II. vyzval médiá, aby stanovili jasné a spravodlivé pravidlá správania sa, zaručujúce slobodu a pluralizmus. Zároveň ich varoval byť v spoločnosti nástrojom najmocnejších. Zodpovednosť pred Pravdou „Tí, čo pracujú v médiách a sú tvorcami kultúry, veriaci či neveriaci, si musia byť vedomí svojej vlastnej zodpovednosti, najmä pred tými najslab-šími, ktorí sú bezbranní a najviac vystavení násiliu a deformáciám človeka, rodiny, života.” Pod garanciou slobody však, ako povedal pápež, rozumieme nie nedostatok kontroly a obozretnosti, ako si to mnohí vysvetľujú, pretože to by viedlo k nespravodlivému použitiu prostriedkov, ich zneužitiu s pustošivým dosahom na svedomie jednotlivcov a života vôbec. V Aule Pavla VI. pred siedmimi tisíckami poslucháčov, mnohých z nich profesionálov z médií, Svätý Otec vyjadril svoje očakávania slovami: „Ako protagonisti nastávajúcich zmien v horizonte narastajúcej globalizácie ste povolaní čítať a interpretovať dnešné časy a hľadať spôsoby sprostredkovania Božej zvesti v jazyku a vnímavosti súčasného človeka.” Potom poukázal na model mediálneho pracovníka, ktorý bude podávať súčasné kultúrne hodnoty v duchu viery, zasvätiac sa do sveta komunikácie nie ako do oblasti plnej omylu a vzájomného odcudzenia, ale ako do vzácnej možnosti prezentovať pravdu a upevňovať spoločenstvo medzi osobami i národmi.” Evanjelizovanie, nie asimilovanie K vrcholne aktuálnej misijnej úlohe súčasnosti sa vyjadril na záver kongresu aj prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Joseph Ratzinger vo svojej prednáške Komunikácia a kultúra: nové spôsoby evanjelizácie v treťom tisíc-ročí, keď zdôraznil, že evanjelizácia neznamená asimilovanie sa do prevládajúcej kultúry. „Viera vždy musí ostať kritickou voči kultúre, a dnes s oveľa väčšou odvahou. Pôsobí ako rez, opozícia voči každej kul-túre zatvárajúcej dvere pred evanjeliom.” S pohľadom do minulosti kardinál pripomenul, že kresťanstvo vždy ohrozovali isté antikresťanské prvky. Dnes je to kultúra, ktorá sa od neho zvlášť dištancuje. Dôkazom je útok na život, rodinu, manželstvo, subjektivizácia viery, sekularizácia verejného svedomia a spochybňovanie mravnosti. V tomto kontexte „evanjelizácia nemôže byť jednoduchou intelektuálnou komunikáciou, ale živým procesom, očistením sa a osobnou zmenou.” Zoči-voči kultúre, v ktorej sa zdá cesta viery nemysliteľnou, kardinál Ratzinger povzbudzuje do kľúčovej úlohy dneška - do jej evanjelizovania. Zo Zenitu M. RAUČINOVÁ NOVÝ APOŠTOLSKÝ ADMINISTRÁTORApoštolská nunciatúra na Ukrajine zverejnila rozhodnutie Svätého Otca v súvislosti s Mukačevskou eparchiou Gréckokatolíckej cirkvi. Pápež prijal abdikáciu Mons. Ivana Semediho z úradu sídelného biskupa, ako aj uvoľnenie Mons. Ivana Margityča z postu pomocného biskupa, oboch v súlade s Kódexom kánonov východných cirkví (CCEO), a vymenoval ad nutum Sanctae Sedis (do rozhodnutia Svätej stolice) Mons. Milana Šašika CM za apoštolského administrátora Mukačevskej eparchie byzantského obradu. Mons. Šašik sa narodil r. 1952 v Lehote na Slovensku. Počas štúdií na CMBF v Bratislave vstúpil do misijnej spoločnosti otcov lazaristov, kňazskú vysviacku prijal r. 1976. S povolením Svätej stolice slúžil bohoslužbu v dvoch obradoch - byzantskom i latinskom. V rokoch 1990 - 1992 študoval na pápežskom teologickom inštitúte Teresianum v Ríme, kde dosiahol hodnosť magistra. Pracoval na Apoštolskej nunciatúre na Ukrajine, potom sa stal direktorom noviciátu v kongregáii otcov lazaristov na Slovensku. V auguste r. 2000 sa opäť vrátil na Ukrajinu a stal sa farárom v Perečine. Okrem materinskej slovenčiny ovláda ukrajinský, taliansky, český, ruský a poľský jazyk. Podľa TK UGKC V. Miroššay UNESENÝ ARCIBISKUPPredsedu Rady latinskoamerických biskupských konferencií (CELAM) arcibiskupa zo Zipaquiry v Kolumbii Jorgeho Enriquea Jiméneza prepadli a uniesli spolu so svojím sprievodným kňazom a farárom z obce Pacho, keď šiel udeliť mladým ľuďom sviatosť birmovania. Oznámil to hovorca arcidiecézy Zipaquira. Predpokladá sa, že za únosom stoja revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC). Predseda KolumbijSkej biskupskej konferencie pohrozil únoscom exkomunikáciou. Ján Pavol II. prosí v modlitbách za zmenu zmýšľania vinníkov a skoré oslobodenie zadržovaných. Generálny sekretár Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva požiadal Európsku úniu o pomoc a záchranu unesených. Listy adresoval Javierovi Solanovi, Romanovi Prodimu, Chrisovi Patternovi, Patovi Coxovi a i. Počas občianskej vojny v Kolumbii, ktorá trvá už 35 rokov, zahynulo asi 200-tisíc ľudí, ročne je unesených asi tritisíc osôb. M. R. PÚŤ DÔVERY SA PRIBLIŽUJEOd 28. 12. 2002 do 1. 1. 2003 sa bude konať stretnutie Taizé s názvom Púť dôvery vo francúzskej metropole a jej okolí v oblasti Ile-de-France. Cirkev v tejto časti je rôznorodá, farnosti sú poznačené imigráciou, viac než polovicu veriacich tvoria ľudia afrického, antilského či indického pôvodu. Medzi 80 000 mladými sa počíta s účasťou asi 1 000 Slovákov. Všetky praktické informácie sú na internetovej stránke www.taize.fr/sk, záujemcovia, kontaktujte sa cez www centier UPC na Slovensku. Brat Cyrille OSLAVY 750. VÝROČIA SMRTI SV. KLÁRYNa budúci rok oslávia františkánske rehole 750. výročie smrti sv. Kláry. Pri tejto príležitosti plánujú priblížiť verejnosti jej posolstvo zamerané najmä na chudobu a zraniteľnosť Krista. Oslavy by sa mali začať na Kvetnú nedeľu 2003, keď si pripomíname Klárin útek z otcovho domu a sľub poslušnosti sv. Františkovi na mieste dnešnej Baziliky Panny Márie Anjelskej (Santa Maria degli Angeli). Slávenie vyvrcholí na sviatok sv. Kláry 11. augusta 2004. „Jedným z najväčších darov, ktorý dostávame v posledných rokoch, je rastúce poznávanie sestry Kláry a úcta k nej. Našou vrúcnou túžbou je, aby nás tento dar neustále živil a obohacoval,” napísali predstavení Rehole menších bratov františkánov a Františkánskeho svetského rádu v liste z konferencie generálnych predstavených. NOVÝ NUNCIUS V MOSKVEDoterajšieho apoštolského nuncia v Bulharsku arcibiskupa Antonia Menniniho
vymenoval pápež Ján Pavol II. za nového predstaviteľa Svätej stolice v
Ruskej federácii. Rímsky rodák nahradí v Moskve arcibiskupa Giorgia Zura,
ktorý sa stal nunciom v Rakúsku. Vo vyostrenej katolícko-pravoslávnej
atmosfére ho na novom poste čakajú náročné úlohy, hoci medzi Vatikánom
a Ruskom ešte stále existujú oficiálne pracovné kontakty. ABBÉ PIERE PROTI ZÁKONU O BEZPEČNOSTIFrancúzsky kňaz chudobných, známy ako „otec bezdomovcov”, Abbé Pierre začal kampaň proti plánovanému zákonu o vnútornej bezpečnosti Francúzska. Svoje pozmeňovacie návrhy prezentoval začiatkom novembra v Paríži a v tejto súvislosti ho osobne prijal aj francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin. Známy kapucín navrhuje zakotviť v texte, že nikto nesmie byť prenasledovaný za žobranie alebo za vyhľadávanie útulku v prázdnom byte, keď sa mu žiaden iný neposkytne. Zároveň má podľa neho existovať možnosť zažalovať štát a samosprávne orgány za neposkytnutie pomoci ľuďom žijúcim v biede. Aktivitu Abbého Pierra podporuje, podľa údajov nadácie Emauzy, ktorú založil, viacero humanitných organizácií, ktoré kritizujú predovšetkým kriminalizáciu chudoby, čiže vytváranie nebezpečenstva trestného stíhania skupín na okraji spoločnosti. NOVÉ SMERNICE O BOHOSLOVCOCHVatikánska Kongregácia pre katolícku výchovu pripravuje nové smernice o prijímaní bohoslovcov na štúdium. Materiál bude mať formu listu predstaveným kňazských seminárov, práce sú však len v začiatkoch a dátum vydania ešte nie je známy. Pápež Ján Pavol II. chce v duchu synody biskupov o kňazstve z roku 1991 znova pripomenúť, aby sa pri prijímaní kandidátov na kňazstvo kládli vysoké intelektuálne, psychologické, kultúrne a morálne požiadavky. TK KBS Prizná sa Európa k Bohu?Európa zápasí o svoju tvár a v rámci tohto zápasu sa odohrávajú menšie boje menších skupín, ktoré by sa v budúcom európskom zrkadle rady videli. Pravú podobu a podstatu najstaršieho kontinentu prekrývajú krátkodobé moderné trendy, na čo už dlho upozorňujú biskupi rôznych štátov na čele so Svätým Otcom. Ich hlasy silnejú s prípravou európskej ústavy, ktorej prvý všeobecný projekt koncom októbra prezentoval Európsky konvent v Bruseli a do konca prvého parlamentného obdobia roku 2003 ho predloží všetkým premiérom Európskej únie (EÚ). Bude budúca ústava zjednotenej Európy obsahovať odkaz na Boha alebo obíde svoje kresťanské korene tak ako Charta základných ľudských práv EÚ? Zmienka o náboženstve je v Ústave EÚ mysliteľná. Postoj EÚ k náboženským
otázkam by sa mohol rozviesť v preambule alebo v inom odseku textu. Povedal
to predseda Európskeho konventu Valery Giscard dEstaing na súkromnej
audiencii u Jána Pavla II., ktorý opätovne vyjadril svoje obavy o práva
kresťanov v Európskej únii. Na vylučovanie zástupcov veriacich z európskeho
diania upozornil pápež už pri viacerých príležitostiach a nazval ho marginalizáciou
náboženstiev. „Náboženstvá prispeli veľkým dielom ku kultúre nášho kontinentu
a k európskemu humanizmu, na čo môžeme byť právom hrdí,” povedal Svätý
Otec v tradičnom novoročnom príhovore k diplomatickému zboru už 10. februára.
Ich ignorovanie označil za nespravodlivosť a nesprávny pohľad na vec súčasne.
TERÉZIA KOLKOVÁ |
||
|
|
|||