|
úvod
z domova
duchovná obnova
liturgia
zo sveta
vatikán
pre deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník 2001
archív - ročník 2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
Ruženec ako výzva, advent ako príležitosť
Pastiersky list biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu - 1. XII.
2002
Drahí bratia a sestry, spoločne s celou Cirkvou začíname nový liturgický
rok. Stredobodom liturgického roka je Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý sa
pre našu spásu stal človekom. Každoročné slávenie tajomstiev jeho vtelenia,
narodenia, pozemského života, smrti a zmŕtvychvstania nemá byť stereotypým
opakovaním tradičných slávení. Prežívanie každého nového liturgického
roka má byť skôr špirálou, po ktorej sa približujeme väčšmi ku Kristovi
a zdokonaľujeme sa v stvárňovaní nášho života podľa jeho pravdy, pod vedením
jeho Ducha Svätého.
Ježiš Kristus, k stretnutiu s ktorým sme zasa o rok bližšie, nám prichádza
v ústrety predovšetkým v slávení liturgie. Tu nás obdarúva svojimi duchovnými
darmi, ktoré nám získal celým svojím životom, a najmä svojou smrťou na
kríži a zmŕtvychvstaním. Preto „v liturgii vyvrchoľuje činnosť Cirkvi
a zároveň v nej pramení všetka jej sila” (SC 10). Z tohto dôvodu sa snažme
o uvedomelú účasť na slávení svätej omše, najmä každú nedeľu a sviatok
aj počas tohto nového liturgického roku.
Hoci vrcholom nášho kresťanského života je eucharistická liturgia, aby
sme ju mohli s vierou a s duchovným úžitkom sláviť, je potrebné praktizovať
aj iné formy modlitby.
V tomto liste vám chceme predložiť do pozornosti najmä dve z nich: ruženec
a meditatívne čítanie Svätého písma.
Na začiatku dvadsiateho piateho roku svojho pontifikátu, 16. októbra 2002,
Svätý Otec vydal apoštolský list o ruženci Rosarium Virginis Mariae. Veľmi
vám odporúčame, aby ste sa vo svojich farnostiach s obsahom tohto apoštolského
listu podrobne oboznámili. Svätý Otec píše: „ ... táto modlitba (ruženca)
nielenže neprekáža liturgii, lež ju podporuje. Ruženec pripravuje na liturgiu
a je jej ozvenou tým, že nám umožňuje liturgiu prežívať s plnou vnútornou
účasťou a prinášať z nej dobré ovocie v našom každodennom živote” (RVM
4). Prečo je to tak?
Centrom modlitby ruženca je Ježiš Kristus, rozjímanie o jeho tajomstvách
pod vedením tej, ktorá mu najvernejšie slúžila, najviac ho milovala a najdokonalejšie
ho nasledovala — pod vedením Panny Márie. Aby sme pomocou modlitby ruženca
mohli rozjímať o tajomstvách Ježišovho života v období medzi jeho skrytým
životom v Nazarete a jeho umučením, Svätý Otec nám ponúka novú časť ruženca
s názvom tajomstvá svetla. Kristus je „svetlo sveta”. Toto svetlo vyžaruje
zvlášť z udalostí jeho verejného pôsobenia. Preto sú v nových piatich
desiatkoch tieto tajomstvá (uvádzame skrátenú verziu):
1. krst v Jordáne,
2. Kristovo sebazjavenie na svadbe v Káne,
3. hlásanie Božieho kráľovstva s výzvou na obrátenie,
4. premenenie na vrchu Tábor,
5. ustanovenie Eucharistie ako sviatosti veľkonočného tajomstva.
Vzhľadom na vážnosť situácie v Cirkvi i vo svete Svätý Otec vyhlásil obdobie
od vydania apoštolského listu do októbra budúceho roka za Rok ruženca.
Prijmime aj my, bratia a sestry, túto výzvu a ochotne sa modlievajme modlitbu
tak spoločne vo farnostiach, ako aj v rodinách. Veľmi vám odporúčame,
aby ste sa aspoň jeden večer v týždni spoločne v rodine stretli pri modlitbe
ruženca. Apoštolský list pripomína: „Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva
spolu” (RVM 41).
Advent je vhodnou príležitosťou na takéto stretávanie pri modlitbe. Iste
je veľmi správne, aby sme sa modlili ruženec aj individuálne, aby sme
ním posväcovali chvíle samoty, choroby či staroby. Svätý Otec povzbudzuje
k tejto modlitbe aj deti a mládež. Zvlášť mladí potrebujú spojenie s Kristom
a pomoc Panny Márie, aby sa nestratili v bludisku vplyvom masmédií a zákerných
manipulácií tých, čo chcú mládež rozličným spôsobom zotročiť.
Apoštolský list pripomína, že rozjímanie o jednotlivých tajomstvách nevyčerpáva
celé Kristovo tajomstvo. Vyjadruje však najdôležitejšie body tohto tajomstva
a vzbudzuje túžbu po poznaní Krista, ktoré sa stále sýti pri čerstvých
prameňoch biblických textov (porov. RVM 24). Modlitba ruženca by nás teda
mala viesť k záujmu o čoraz hlbšie a úplnejšie poznanie Ježiša Krista
a celého Božieho plánu spásy. Prameňom tohto poznania je Sväté písmo,
ktoré z vnuknutia Ducha Svätého vzniklo v Božom ľude Starého a Nového
zákona. Bolo by preto veľmi potrebné, aby sme prijímali Sväté písmo z rúk
Cirkvi a pod vedením Ducha Svätého, ktorého jej vzkriesený Kristus dáva,
poznávali Božiu lásku k ľudstvu v dejinách spásy.
Už tretí rok vám ponúkame texty Svätého písma s komentármi, vysvetlivkami
a zaujímavými ilustráciami vo forme časopisu pod názvom Sväté písmo pre
každého. Týmto spôsobom sa môžeme postupne oboznámiť s celým Novým zákonom
a potom na pokračovanie so Starým zákonom. Na prvý pohľad sa zdá, že táto
ponuka Svätého písma zapadá v množstve iných časopisov, masmediálnych
programov, že je takmer bezvýznamná v porovnaní s našimi starosťami a záujmami,
s tým všetkým, čo každodenne púta našu pozornosť.
Treba si nám však uvedomiť, že i v dnešnom svete je Pán Boh najdôležitejší,
že Ježiš Kristus je stále Pánom vesmíru a ľudských dejín, že Božia pravda
je stále platná a že Božia láska je našou záchranou. Všetko ostatné nám
môže byť osožné len vtedy, ak to používame podľa Božej vôle, ak to dávame
do služby lásky voči Bohu i blížnym. Neprinášajú nám vari prvé roky tohto
nového tisícročia dosť tragických dôkazov, čoho je schopný človek nerešpektujúci
Boha a jeho zákon?! Ako dokáže zneužiť najmodernejšiu techniku na ničenie
druhých i seba samého?!...
Prijmime za svoju Ježišovu výzvu z dnešného evanjelia: „Čo hovorím vám,
hovorím všetkým: Bdejte!”. Nech je prejavom našej bedlivosti osvojovanie
si svetla viery a Božej pravdy zo Svätého písma, aby sme v tomto svetle
dokázali vo všetkých situáciách konať tak, aby sme obstáli pred Kristom,
naším Pánom a spravodlivým Sudcom, kedykoľvek nastane okamih jeho príchodu
— na konci nášho života či na konci sveta.
Zadovážte si teda Sväté písmo — zvlášť vo forme spomínaného mesačníka
— a čítajte ho s vierou, individuálne i v rodinách. Opäť naliehavo prosíme
bratov kňazov, aby pozývali veriacich na pravidelné biblické stretnutia,
ktoré nech sú významnou formou farskej katechézy. V spomínanom apoštolskom
liste Svätý Otec píše: „Biblia je rozprávaním o udalostiach spásy, ktorých
vrcholom je sám Kristus. Tieto udalosti nie sú iba minulosťou; súčasne
sú aj dneškom vykúpenia. Toto aktualizovanie sa uskutočňuje predovšetkým
v liturgii: to, čo Boh urobil pred vekmi, sa netýka iba bezprostredných
svedkov udalostí, lež vďaka daru milosti ovplyvňuje ľudí každej doby”
(RVM 13).
Drahí bratia a sestry, Ježiš Kristus chce k nám prichádzať a dávať nám
svoje duchovné dary aj v tomto liturgickom roku. Pod vedením Panny Márie
a na jej príhovor sa otvárajme darom jeho milosti a počúvajme ho v jeho
slove, aby sme mohli robiť všetko, čo nám povie (porov. Jn 2, 5). Tak
budeme môcť zakúsiť cez našu poslušnosť viery pôsobenie jeho božskej moci
pre dobro nás i mnohých ďalších — aby bolo v našom svete aj počas vianočných
sviatkov, na ktoré sa v advente pripravujeme, viac opravdivej radosti
a aby sa upevňovala naša viera v Krista, jediného Spasiteľa ľudstva a láska
k nemu.
K tomu Vám zo srdca udeľujeme naše požehnanie.
Vaši biskupi
Príprava, nie čakanie
Rušná žilinská železničná stanica. Ľudia i vlaky prichádzajú a odchádzajú.
Každý za svojím cieľom. Na preplnenom druhom nástupišti nastáva malý rozruch.
Zo staničného rozhlasu sa ozýva: „... medzinárodný rýchlik Excelsior z Chebu
do Košíc mešká 30 minút...” Po počiatočnom rozčarovaní sa každý zariadi
ako vie. Pán vedľa si pokojne zapáli cigaretu. Dvaja ďalší nervózne nadávajú
na rastúce ceny a klesajúcu presnosť. Dievča s chlapcom, ktorý ju odprevádzal
k vlaku, sa očividne tešia. Ďalšiu vzácnu polhodinu môžu byť spolu! Teší
sa aj predavačka v neďalekom bufete, obrat rastie hneď od rána! Kde-tu
niekto číta noviny. Ale väčšina iba čaká. Stojí a pozerá na hodiny. Nemá
iný cieľ, len dočkať sa svojho vlaku...!
Advent - čas čakania, zvykne sa hovoriť. Nie presne. Doslovne je to čas
prípravy, prichádzania, a to nielen Božieho Syna medzi nás, ale aj nášho
k nemu. Ani k horskej túre nepatrí len pár minút na vrchole, ale celý
výstup a zostup. Kto sa nevydá na výstup, doma nič nezažije.
Bedlite! - vyjadrujú adventný program prvé slová Markovho evanjelia, ktorými
sme minulú nedeľu vstúpili do tohoročného adventu. A hneď aj upresňujú,
že bdieť neznamená pasívne či dokonca ustráchane vyčkávať. Znamená to
citlivo zachytávať a pohotovo reagovať na to, čo chce odo mňa Boh. Okrem
ochotnejšieho a radostnejšieho plnenia ľudských a náboženských povinností
advent má byť čas otvárania sa pre Boha, ktorého narodenie uprostred nás
budeme na Vianoce sláviť. Máme niekoľko tipov na výber.
Dobrú spoveď! Do Božej rodiny sme boli prijatí krstom. Každý ťažký hriech
je útek z nej. Spoveď a pokánie sú bránou návratu. Kto ňou nevstúpi, štedrú
večeru nestrávi s úplnou rodinou. Boh zostane v čakárni. A neodkladajme
ju až na poslednú chvíľu!
Dobré skutky! Hoci sme už vyrástli z detských nohavíc a hier, nezaškodí
vrátiť sa k „adventnej ceste”, hre, keď sme si každý deň otvárali jedno
okienko a nachádzali za ním nejaké sladké prekvapenie alebo povzbudivú
myšlienku. Keď otvárame okno a dvere do nového adventného dňa, mali by
sme za nimi objaviť ponuku urobiť denne niečo dobrého. Cítime sa dobre
a stávame sa dobrí až konaním dobra.
Ticho! Tak veľmi je rušené! Ak chceme do hĺbky vychutnať chvíle, keď zaznie
krásna Tichá noc, svätá noc, je veľmi osožné denne si vytvoriť niekoľko
úplne tichých chvíľ. Skúsme to. Na päť minút si sami alebo s rodinou sadnúť
k stolu so zapálenou sviečkou, voľne položiť ruky pred seba, na nič nemyslieť,
nič nepočúvať, len ticho v sebe a okolo, a živo „počúvať”, že je tu teraz
s nami Boh! Skúsme to každý večer. Boh rád prebýva a hovorí v tichu.
Advent nie je nečinné čakanie. Je to darovaný čas. Ako rýchlo nám aj z neho
ubúda! Bedlime pozorne a činne, aby sme zachytili a premenili šancu, ktorú
prináša každý jeho deň!
Marián Gavenda
|
