Pri téme manželstva som sa naozaj zapotila. Veď kde môžete viac prepadnúť klišé ako práve pri rozoberaní manželského spolunažívania? V časopisoch čítame o rozchodoch ako o bežnej veci, v nábožensky ladených knihách o ideálnych a krásnych vzťahoch. Už som však vyrástla z presvedčenia, že medzi najdôležitejšie kritériá pre šťastné manželstvá vždy patrí viera v Boha. Poznám veľa ľudí, čo chodili na stretká či do iných spoločenstiev, a predsa sa rozišli, na druhej strane poznám milujúce sa páry, ktorým viera nič nehovorí. Nedá sa to zaškatuľkovať, prvoradé sú ľudské hodnoty oboch partnerov. Videli ste film Svatební cesta do Jiljí? V tejto čarovnej „svěrákovskej“ komédii si Libušku Šafránkovú testuje jej nastávajúci na splave. Chce s ňou zažiť rôzne úskalia cesty, aby zistil, či by teoreticky zvládli aj neskoršie krízy v manželstve. My sme na prvej predmanželskej príprave dostali otázku, či sme sa už pohádali a ako sme to vyriešili. Príprava na čokoľvek a najmä na celoživotné spolunažívanie by sa nemala podceňovať. Čo však robiť, ak to predsa nevyjde? Partner sa mení, my sa meníme, do života nám vbehnú nepredvídané okolnosti – je možný „cirkevný rozvod“? Na tieto chúlostivé otázky hľadajte odpovede v téme Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje (s. 10 – 11) a v listárni (s. 14) o často diskutovanej neplatnosti manželstva.
Ak sa šťastných párov na jeseň ich života pýtajú, ako je možné, že to spolu vydržali celý život, je zrejmé, že spolu s odpúšťaním sa ich láska držala ruka v ruke so vzájomnou úctou a neustálym úsilím oboch robiť toho druhého šťastným.
Pred niekoľkými týždňami dostala TV Lux po prvý raz upozornenie od Rady pre vysielanie a retransmisiu. Dôvod? Neúčasť odporcov v diskusnej relácii venujúcej sa uzákoneniu registrovaných partnerstiev. Vysvetlenie, že zástupcovia týchto názorov odvolali svoju účasť v relácii tesne pred jej odvysielaním, nepomohlo. A nepomohol ani argument, že autori relácie majú zabezpečiť nie za každú cenu opačné názory, ale názorovú rôznorodosť – teda pohľady na problematiku z rôznych zorných uhlov.
O niekoľko dní neskôr si „vyslúžilo“ kandidatúru na cenu „homofób roka“ viacero kresťanských osôb, medzi nimi i tajomník KBS. Do verejnej mienky je tak neustále viac a viac zasievané klamstvo, že Katolícka cirkev je homofóbna, teda nepriateľská voči tomu, čo je prezentované ako prirodzené, hoci ide o skutočnosti protirečiace ľudskej prirodzenosti.
Axióma je daná. Každý má právo na svoj názor. Pravda, okrem tých, ktorí idú proti názoru, ktorý je vnímaný ako politicky korektný. Počas nedávnej konferencie o rodovej rovnosti v Bratislave predseda Pápežskej akadémie pre život profesor Carrasco de Paula uviedol, že Cirkev sa vždy o každom človeku vyjadruje s úctou. A to bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu. Zo strany tzv. LGBTI loby však prichádzajú reakcie a tlak vo forme násilia. Od očierňovania prostredníctvom médií až po fyzické násilie, aké naposledy zakúsil napríklad belgický biskup André-Joseph Leonard.
Slovensko patrí do Európy, a to so všetkým, čo k tomu patrí. Teda i s mediálnym tlakom LGBTI loby.
