Máme za sebou ďalší ročník Púte katolíckych médií. Napriek nepriaznivému počasiu sa tešil záujmu verejnosti, čiže čitateľov, poslucháčov a divákov. Live open air koncerty si návštevníci vychutnali i pod dáždnikmi. V rámci tohtoročnej mediálnej púte sa uskutočnilo aj odovzdávanie cien FAČA, teda ocenení pre slovenské farské časopisy. Priznám sa, že som neodolala a so zvedavosťou som si prelistovala vyložené farské časopisy, noviny, listy. Viem, že za každým z nich je kus poctivej práce, za ktorú treba poďakovať. V časopisoch som našla množstvo informácií zo života tej--ktorej farnosti, čo ma veľmi potešilo. Aj to je dôkazom toho – ako píšeme v rubrike Duchovná obnova (strany 8 – 9), že Cirkev žije, dýcha, nie je mŕtva. A v slovenských farnostiach žije naozaj intenzívne. Cez stránky farských časopisov som k vám bola odrazu akosi bližšie. Oslovilo ma, s akým nadšením sa angažujete ako spoločenstvo pre dobro miestnej a celej Cirkvi, aké krásne diela máte za sebou a aké úžasné plány pred sebou. Či už ste to vy, veriaci z Považskej Bystrice--Rozkvetu, Víťaza, Tesárskych Mlynian a Viesky nad Žitavou, Kežmarku, bratislavského Blumentálu, Popradu, Vrútok a ďalších farností a filiálok. Keby som chcela vymenovať všetky, tento editoriál by mi nestačil. Ďakujem vám, že ste ma nechali vstúpiť do vášho spoločenstva aspoň prostredníctvom tlačeného slova. Bolo podnetné, povzbudivé a užitočné byť na miestach, kde žijete, zúčastniť sa s vami na púťach a modlitbových stretnutiach, ktoré pravidelne organizujete, či na jedinečných podujatiach, ktoré vám v dobrom závidím a prajem. Ešte raz ďakujem.
V časoch ekonomickej krízy sa predsa len niečomu darí. Darí sa stále „produkovať“ tzv. charizmatických ľudí. Raz je to charizmatický politik, ktorý podporuje potraty, eutanáziu a homosexuálne manželstvá. Inokedy je to charizmatický umelec, ktorý spácha samovraždu. Alebo charizmatický spevák, ktorý konzumuje drogy. Akoby k dnešným charizmatikom patrilo, že nesmú rešpektovať – čo vyjadruje slovné spojenie, ktoré tak veľmi nenávidia – tradičnú morálku. Teda Božie prikázania.
Charizma je Boží dar, ktorý človek dostal pre dobro druhých. Charizmatický človek má niečo vo väčšej miere ako iní a svetu prináša čosi z Božej dobroty, lásky, milosrdenstva, múdrosti, spravodlivosti a iných vlastností Boha. Charakterizuje ho pokora. Má bázeň pred tým, že ho svätý Boh tak obdaroval, lebo vie, že sám je len nedostatočným ľudským nástrojom a Boží dar môže dokonca i zdeformovať. Pravý charizmatik si nemyslí, že je charizmatik. Hovoria to o ňom iní a jemu sa to ťažko počúva. Vie, že ak viac dostal, právom sa od neho aj viac žiada. Boží charizmatik má poklady v nebi, nie na kontách bánk vo finančných rajoch. Len takí charizmatici môžu byť ozdobou a požehnaním pre svet.
Aj keď svet Cirkvi „ukradol“ označenie pre charizmu a charizmatikov, predsa zostalo vitálne aj v jej živote. Starí ľudia sú možno prekvapení, koľko charizmatikov je dnes v našich komunitách. V mladosti o nich totiž počuli len vtedy, keď sa hovorilo o živote svätcov. Vypovedá to o sile, ale aj o ohrozeniach Cirkvi – o sile preto, lebo charizmy sú sviežim vánkom Ducha; o ohrození preto, lebo niektoré charizmy sú proti Cirkvi a hierarchii.
